Chvíľu nám trvalo, kým sme ho presvedčili, že kritizujeme aj USA, a že sme pred dvoma mesiacmi, v januári mali protestnú akciu pred americkým veľvyslanectvom práve kvôli Guantanámu. Uveril nám až keď sme mu ukázali proti-guantanamovské pohľadnice, ktoré ľudia na akcii podpisovali, a ktorých sme v ten deň nazbierali vyše sto, alebo dvesto. Zo sekundy na sekundu zahlásil: Dobre podpíšem vám to (tú „líbyjskú" petíciu).
Často sa stretávam s výhradou voči Amnesty International, že je jednostranne zameraná. Čo je však zarážajúce, každý z nedôverčivcov si myslí, že AI nadŕža niekomu inému. Niektorým sa zdá, že je pro-americká a zameraná proti krajinám ako Čína, Kuba, Líbya (ako vyššie spomenutý pán). Iní nás obviňujú, že sme antiamerikanisti, a že kritizujeme iba USA. Alebo niekedy počuť názor, že AI to sú ľavicoví židia. V neveľkej bratislavskej skupine Amnesty, sme dvaja s palestínskymi koreňmi, a viem o kolegyni v prešovskej Amnesty, ktorá je na tom rovnako. A čo sa týka pravo-ľavej orientácie, sú medzi nami ľudia inklinujúci viac k pravici, iní inklinujú viac k ľavici, a najviac je takých čo sú „v strede" alebo ich žabomyšie ľavo-pravé vojny nezaujímajú.
Dobrovoľníkom Amnesty som približne rok. Tu je sumár akcii, na ktorých som sa za ten čas zúčastnil:
- Stop násiliu na ženách.
- Prijatie medzinárodnej zmluvy o obchode s malými zbraňami.
- Niekoľko petícii za väzňov svedomia zrôznorodých krajín.
- Petícia za vyšetrenie streľby na tibetských utečencov čínskymi vojakmi v tibetských horách.
- Pietna spomienka na obete vojny medzi Izraelom a Hizballáhom.
- Protest pred jordánskym honorárnym konzulátom a britskou ambasádou voči vydávaniu osôb pod zámienkou boja proti terorizmu z Británie do Jordánska, kde sú vystavení mučeniu.
- Dve akcie za ochranu civilistov v sudánskom regióne Darfur.
- Protest proti americkému väzeniu na Guantanáme.
- Petícia za oslobodenie palestínskeho a bulharských zdravotníkov v Líbii.
- (tejto akcie som sa nezúčastnil, čo ma mrzí, ale konala sa počas môjho ročného pôsobenia v AI: premietanie filmu Paradise Now spojene sfarebným odtláčaním prstov na plagát ako petícia za zastavenie vzájomného zabíjania adresovaná Izraelu a Palestíne.)
Aj z tohto vidno, že AI nie je zameraná PROTI konkrétnej krajine, ale ZA ľudí, a nezatvára oči pred porušovaním ľudských práv bez ohľadu nato, ktorý štát ich porušuje. A to, že veľa oblastí a tém nami zostáva „nepokrytých" má veľmi prozaický dôvod. Je nás málo a robíme to vo svojom voľnom čase bez odmeny (okrem tej duševnej). Jednoducho nestíhame sa venovať všetkému. Na porovnanie, zatiaľ čo na Slovenku je okolo dvesto členov, z toho iba málo aktívnych, novozélandská AI má približne 14 000 členov ( pri počte 4 milióny obyvateľov).
Nieže by AI bola bezchybná a dokonala organizácia. Žiaden človek, a žiadna organizácia, ktorú tvoria ľudia, nie je bez chýb. Kto čaká na ideálnu organizáciu, ideálnych ľudí, ideálne príležitosti, musí byt sklamaný a nikdy nič nespraví. Ideálne na svete nie je nič. Môžeme sa ale pokúsiť vyťažiť maximum z toho čo máme k dispozícii.
V piatok som v rádiu počul správu o Klietke solidarity s kubánskymi politickými väzňami, v ktorej si symbolicky odsedelo niekoľko známych slovenských osobností. Chvályhodná akcia.
Preletelo mi však mysľou: prečo toľko politikov sa posledné roky angažuje za kubánskych protikastrovských disidentov. Na svete je množstvo porovnateľne krutých alebo krutejších režimov, prečo ich netrápi osud tamojších disidentov? Žeby to bolo preto, že Kuba je nepriateľom USA a iné diktatúry sú spojencami USA a preto sa niektoré diktatúry "patrí" kritizovať a iné nie?
Sú to však nepodstatné otázky. Človek, ktorý je väznený alebo mučený za svoj názor, vieru, národnosť, alebo inú maličkosť, si zaslúži podporu ľudí, ktorí majú to privilégium žiť v slobodnej spoločnosti. Všetko ostatné sú malichernosti a politikárčenie. Ani ja nie som imúnny voči občasným podozrievavým myšlienkam, ale vždy sa vrátim k uvedomeniu, že ide v prvom rade o ľudí. Takých akí sme my, iba ich bez dôvodu väznia, často dlhé desaťročia, mučia, prenasledujú a zabíjajú. Sme na jednej lodi a buď spolu prežijeme alebo sa spolu potopíme.
Ľudia sú citliví k utrpeniu iných ľudí a sú ochotní dať svoj podpis pre spravodlivú a správnu vec. Sú citlivý aj na zneužitie svojho mena. Preto sú pochopiteľné rozpačité reakcie niektorých ľudí, ktorí by aj podporili ale „nie sú si istí" a „radšej nie" lebo „nie sú z Bratislavy". Príliš často je ich dôvera zneužívaná, a to nemá nikto rád. Ja som sa na základe vlastnej skúsenosti presvedčil, že v Amnesty môžu byť moje ochranné štíty proti zneužitiu spustené na minimum.
P.S. Ak máte záujem stať sa členom Amnesty na Slovensku, a tak prispieť svojou troškou k ochrane ľudských práv, prípadne k skvalitneniu našej práce, budeme veľmi radi. Ako nato, si môžete prečítať tu.
