Tuční hlúpi Američania

Ale všetci??? Mňa na škole učilo okolo desať až pätnásť učiteľov z USA. Väčšina z nich patrila k tým najlepším učiteľom akých som kedy mal a svoju prácu robili s radosťou (a neboli zato platení nijak výnimočné). Neboli to len výborní učitelia, ale aj ľudia. Boli vtipní, boli inteligentní a boli priateľskí. So študentmi chodili na pivo. Oslovovali sme ich krsným menom, aj oni nás.Môže to niekomu evokovať dojem, že k učiteľom sme nemali rešpekt a že na hodinách vládol chaos. Nie je to však tak. Miera rešpektu a poriadku nijak nesúvisela s národnosťou učiteľa. Chuck napríklad zaviedol pravidlo, že na jeho hodiny môže študent meškať maximálne 5 minúť; kto mešká viac musí počkať do najbližšej prestávky a až potom vojsk do triedy. Mal som ho rád, lebo bol vtipný, inteligentný a priateľský. Keď som vošiel do triedy 6 minúť po začiatku hodiny, nekompromisne povedal, že mám počkať so vstupom do triedy do prestávky. Mne sa takáto kombinácia uvoľnenosti a prísnosti páčila.Bolo niekedy zábavné sledovať ako sa vyrovnávali s kultúrnymi rozdielmi v novej krajine. Napríklad nevedeli ani za boha pochopiť ako je možné, že opisovanie je u našich študentov všeobecne prijímanou praxou. Niektorí to riešili tým, že písomné skúšky vôbec nerobili, ale volali si študentov po jednom na ústne skúšky. Jeden učiteľ nám raz dal písomnú skúšku (asi bol ešte nový). Polovica triedy mala tú istú známku s tými istými chybami. Bolo mu jasne, že si odpovede od seba opísali. Výsledky skúšky zrušil a dal urobiť novú. Tento krát si však priviedol dvoch amerických kolegov a všetci traja dohliadali nato aby nikto neopisoval. Áno, Američania sú tuční, hluční, namyslení, drzí a ohromne hlúpi. A nekultúrny, samozrejme. Ale iba niektorí. Ostatní sú priateľskí, inteligentní a vtipní. A kultúrni, samozrejme.To platí nie len o Američanoch. (edit.)