Volala mi mamina, že či teda idem na ten casting.
Agentura, v ktorej som registrovaná, ma vybrala ako jednu z pár modeliek, ktoré mali ísť na casting Osmana Laffitiho, ktorý sa konal včera, na Valentína, v známom bratislavskom hoteli Carlton. Najprv som sa prisľúbila, že tam pôjdem, lebo som si myslela, že ma tam odvezie buď môj priateľ alebo mama. Ibaže nakoniec z obidvoch mojich "taxikárov" nezostalo nič, a tak som začala špekulovať, či sa mi vôbec oplatí tam ísť, a či tam vôbec trafím. (Bratislavu absolútne nepoznám, jediné čo mám zoskenované, je Obchodná, Polus, a Aupark. No absolútne nemám potuchy, ako sa napríklad z bodu A do bodu B dostanem.) Čiže som spanikárila a povedala som si, že radšej nikam nejdem, pretože ako sa poznám, skončím úplne inde, než som plánovala.
M: "Tak čo, ideš tam?"
L: "Nie rozmyslela som si to. Veď to sa mi ani neoplatí, koľko precestujem a tak, a vieš, že Blavu vôbec nepoznám, netrafila by som tam. A aj tak, nemám ten "chodiaci" kurz, sa tam zbytočne pôjdem strapniť.." (toľko výhovoriek...no na maminu neplatia, akurát som jej podvihla žlč)
M: "To snáď nemyslíš vážne, tak ja do teba investujem toľko tisíc, pre tvoje hlúpe fotky, lebo chceš byť preveľká modela a ty si len tak povieš, že tam nejdeš??? (hlas je samozrejme zvýšený, ba až kričavý, ešteže už existuje handsfree, bo by mi praskli bubienky) A ako to, že nie si v škole, keď tam teda nejdeš? (veľký dôraz na NEJDEŠ)
Ľ: "Veď vieš, som ti hovorila, že treba na tie fakulty potvrdenia od lekára. Tak idem k lekárke. A dnes ordinuje až od poobedia."
M: "Ty si robíš zo mňa srandu? A to si akože nemohla byť doteraz v škole? Lubka, už mi lezieš vrcholne na nervy. Ja neviem, či som si vás tak vychovala alebo čo. Ale aj ty, aj tvoj brat, obaja ste rovnakí. Furt vás musím jak malinké detičky vodiť za ručičku, pekne všetko pod nosík, a čo vám nevybavím ja, tak na to kašlete. Čo si myslíš, že keď budeš sedieť doma, a čakať, že si ťa možno, snáď niekto všimne, že v živote niečo dokážeš? Už sa preber!"
A ja už som len radšej povedala suché "ahoj" a zložila telefón. Ostala som na poseli sedieť ako obarená a zamýšľala som sa nad slovami mojej mamy. Mala pravdu. A na hodinách bolo 10.00... 10.45 mi ide bus - smer Bratislava...
Sprcha, púder, hrebeň, book, minisukňa, peniaze, a môžem vyraziť. Chvala bohu v autobuse bolo len pár ľudí, nasadila som si slúchadlá MP3-ky a frčala som. Cestou som zavolala svojej tete, že ako sa dostanem z Nív k SND-čku. Samozrejme, stará blaváčka mi poradila, a tak som bola v priebehu niekoľkých minút na Hviezdoslavovom námestí. Ibaže som mala ešte dve a pol hodiny času, tak som zamierila do môjho obľúbeného Mc'Donaldu. Nebojte sa. Dala som si iba kávu - pre štíhlu líniu. Ale bolo ťažké odolávať lahodnej rolke.
A nastala hodiná H, a minúta M, bola som povolaná ako číslo 26 pred porotu. Vošla som do vnútra, sedela tam jedna taká sympatická blondína, nejaký škaredý chlap a Omani Laffita,medzi nami, tiež nič moc. Vedľa nich bola ešte moderátorka, známa tvár, ktorú si ešte doteraz neviem zaradiť. A kamera. Po bokoch miestnosti bolo z kažej strany po päť stoličiek, čiže vo vnútri desať modeliek, a desať párov topánok rovnakej veľkosti. Prišla na mňa závrať, či ich obujem, no bola som jedna zo šťastlivkiň, ktorým padli. Ale radšej nemuseli. Viete čo to boli za topánky??? To ani neboli boty, to boli chodúle. Mali cca 20 cm podpätok. A ja nemám žiaľ žiadnu prax u cirkusantov, tak prišla na mňa ďalšia závrať - ako ja v tomto ujdem???-.
"Číslo 26 poprosíme"
Tak už som pelášila ku stolu poroty,odovzdala som book aj s vyplneným dotazníkom. A oni mi: "tak ukážte nám svoju choregrafiu". Jáááj, tak to čo tu pred chvíľou predvádzala tá preafektovaná, prsatá bruneta, bola choreografia. Uf ,to sa mi teda ozaj uľavilo. Čo ja, dala som prednosť prirodzenosti, a len som sa dva razy prešla tam a späť, od poroty ku dverám, od poroty ku dverám, od dverí ku dverám, od dverí, do autobusu....že oni sa vraj ozvú.
Ozvali sa? Samozrejme že hej, ale nie mne. Tak tú super príležitosť, predvádzať zimnú kolekciu Osmana Lafiitiho vo Vysokých Tatrách v mínusových horúčavách určite dostala tá preafektovaná, prsatá bruneta, čo mala choreografiu. Veď šťastie praje pripraveným.
A ja? Dnes som skočila k lekárke pre tie potvrdenia. Nech nezmeškám termín :)
A toho Mc'Donalda som si dala cestou domov...pre štíhlu líniu :)
