Rozprávky nie sú len príbehy – sú to jemné zrkadlá našich najhlbších túžob a presvedčení. Nezobrazujú nás klamstvom, ale ukazujú, čo by sme mohli byť, ak by sme dokázali naplniť svoj život odvahou a pravdou. Tieto príbehy, napísané v jazyku fantázie, nám otvárajú oči pre svet, ktorý je možno ešte len v našich srdciach, ale ktorý môže byť reálny, ak sa rozhodneme ho spolu vytvárať.
Deti to chápu s nefalšovanou čistotou – ich duše sa neboja snov, pretože v nich nachádzajú pevný rámec hodnôt, ktoré nevedia vysvetliť, ale intuitívne ich cítia. Dospelí sa však často stávajú slepí voči týmto hodnotám, najmä keď čelíme chaosu a neistote.
Každá rozprávka má hrdinu – nie preto, že je neomylný alebo výnimočne silný, ale preto, že žije v súlade so svojim vnútorným kompasom, ktorý je ukotvený v zásadách spravodlivosti a dobra. A hoci je krehký alebo plný obáv, nachádza v sebe odvahu postaviť sa temnote. To je jeho najsilnejšia zbraň – schopnosť postaviť sa za to, čo je správne, aj keď to nie je ľahké. Tento hrdina nás neoslovuje svojou silou, ale svojim odhodlaním ochrániť hodnoty, ktoré sú neoceniteľné.
Dospelí si často zabúdajú uvedomiť, že práve tieto hodnoty – sloboda, spravodlivosť a ľudskosť – sú tým, čo by sme mali brániť pred všetkými temnotami, ktoré nás obklopujú. A práve tu sa dostávame k rozprávkam, ktoré nie sú vymyslené, ale žité.
Čo je dnes naším drakom? Aké temné sily ohrozujú našu slobodu a demokraciu? Niekedy sa tieto otázky zdajú ako výkrik do prázdna, no odpoveď poznáme. Vidíme ju, keď sledujeme príbehy ľudí, ktorí čelia skutočnému zlu. Ukrajina dnes nie je rozprávkou pre deti – je to príbeh o temnote, ktorá ničí, a o odvahe, ktorá odoláva. Je to rozprávka pre dospelých, ktorú si neželáme čítať, a predsa nás núti premýšľať.
Rozprávky nás učia, že drak má moc len vtedy, keď sa ho bojíme. A že každý drak môže byť porazený, ak nájdeme odvahu konať. Hrdinovia v rozprávkach nevyhrávajú preto, že sú najsilnejší, ale preto, že odmietajú vzdať sa hodnôt, ktoré ich robia ľuďmi.
A tak si musíme pripomenúť minulosť tých, ktorí zažili neslobodu, a ktorí nám zanechali varovné príbehy o tom, aké ťažké je získať slobodu späť, keď ju stratíme. Ich skúsenosti môžu byť naším učiteľom. My možno takú skúsenosť nemáme, ale práve preto máme povinnosť pozorne počúvať a učiť sa, aby sme mohli zabrániť tomu, že by sa tieto príbehy mohli zopakovať.
Princ oslobodí princeznú nie preto, že je krásna, ale preto, že chápe, že nikto, nikde, nikdy nemá byť väzňom – nie v zámku, ani vo svojom vlastnom vnútri. A my, dospelí, by sme si mali znova pripomenúť, že rozprávky nie sú len pre deti. Sú to mapy, ktoré nám ukazujú, ako žiť s odvahou, vierou a hodnotami, ktoré nás vedú cez temnotu.
Rozprávky sú majákmi v temnote. Ak ich dokážeme čítať s otvoreným srdcom, naučia nás nielen rozpoznať drakov, ale aj ich poraziť. A to je lekcia, ktorú potrebujeme dnes viac než kedykoľvek predtým.
