Ján Karas
Povinnosť zabíja radosť
Možno sme len príliš dlho žili bez pocitu, že náš život je naozaj aj našou voľbou.
... vážim si slobodu a demokraciu. Verím v hodnoty, ktoré nás spájajú – v úctu k ľuďom, v porozumenie a v spoluprácu. Cením si význam Európskej únie a toho, čo prináša – jednotu, bezpečnosť a príležitosti pre rozvoj nás všetkých. V profesionálnom živote sa venujem práci so vzťahmi – pomáham chrániť rodiny, riešiť konflikty medzi dospelými a podporujem deti, ktoré sa ocitli v náročných situáciách. Mojím cieľom je vždy hľadať cesty, ktoré vedú k porozumeniu a lepšej budúcnosti. ... mám rád umenie, šport a cestovanie. Každá cesta, každý nový zážitok ma obohacuje a pomáha mi lepšie chápať svet a ľudí okolo mňa. Verím, že život je o neustálom objavovaní – nielen krajín, ale aj myšlienok, emócií a možností. www.jankaras.sk Zoznam autorových rubrík: Nezaradená

Možno sme len príliš dlho žili bez pocitu, že náš život je naozaj aj našou voľbou.

Propaganda nezačína tým, čo počujeme, ale tým, čo prestaneme spochybňovať.

„Príbeh Heated Rivalry je o inakosti – a inakosti treba dať šancu a slobodu.“

Mlčanie a neutralita agresiu nezastavia. Dejiny ukazujú, že nepomáhať často znamená súhlasiť.

Advent nie je dekorácia ani chvíľkový zvyk. Je spôsob bytia, ktorý zostáva, keď zhasnú svetlá.

Voľby bez mieru sú len fasádou. Demokracia sa dnes bráni tam, kde padajú bomby a drony.

Dno sa stalo normou. Agresia a cynizmus sa legitimizujú, slušnosť mizne.

Sociálna práca nie je o preberaní bremena klienta, ale o sprevádzaní klienta na jeho ceste k samostatnosti.

Tisíc obetí, tisíc dôvodov neustúpiť. Mier, ktorý berie dôstojnosť a suverenitu, nie je skutočný mier.

Po rozvode už často nevyliečime vzťah medzi rodičmi. Ale môžeme zachrániť to, čo z neho zostalo – dieťa.

Sloboda sa rodí z odvahy a rozhodnutí.

Demokracia nie je samozrejmosť. Je to priestor, ktorý musíme chrániť, aby sme nestratili právo rozhodovať a hovoriť.

Odvaha mladých je myslieť slobodne, spochybňovať klamlivé normy a hľadať pravdu a poctivosť

Nenávisť sa nenarodí, tá sa učí. A kto sa jej oddá, zabúda na to, čo robí z človeka človeka – schopnosť cítiť.

Sloboda bez hraníc, farby prijatia a rešpektu, ktoré spájajú ľudí v ich jedinečnosti a dôstojnosti.

Komunisti ju zavraždili, no jej hlas neumlčali. 75 rokov od smrti Milady Horákovej je mementom aj pre nás.

Keď úcta závisí od topánok a niektorí bežia bosí za dôstojnosťou.

Stalin sa vracia do moskovského metra. Nie ako varovanie, ale ako dar. A tým sa pamäť mení na nebezpečnú lož.

Nie každé mlčanie je mier. Niekedy je to súhlas so stratou seba. A začiatok tichej zrady.

Keď miznú odvážne hlasy, pýtajme sa: chceme pravdu – alebo len pohodlie? Svetlo môže zhasnúť jedným rozhodnutím.