Ján Karas
1. apríl v kabarete: Keď sa smiech stáva poslednou odpoveďou
1. apríl v kabarete: Ilúzie, ktoré pretrvávajú v chaose a smiechu, čo sa stali našou realitou.
... vážim si slobodu a demokraciu. Verím v hodnoty, ktoré nás spájajú – v úctu k ľuďom, v porozumenie a v spoluprácu. Cením si význam Európskej únie a toho, čo prináša – jednotu, bezpečnosť a príležitosti pre rozvoj nás všetkých. V profesionálnom živote sa venujem práci so vzťahmi – pomáham chrániť rodiny, riešiť konflikty medzi dospelými a podporujem deti, ktoré sa ocitli v náročných situáciách. Mojím cieľom je vždy hľadať cesty, ktoré vedú k porozumeniu a lepšej budúcnosti. ... mám rád umenie, šport a cestovanie. Každá cesta, každý nový zážitok ma obohacuje a pomáha mi lepšie chápať svet a ľudí okolo mňa. Verím, že život je o neustálom objavovaní – nielen krajín, ale aj myšlienok, emócií a možností. www.jankaras.sk Zoznam autorových rubrík: Nezaradená
1. apríl v kabarete: Ilúzie, ktoré pretrvávajú v chaose a smiechu, čo sa stali našou realitou.
Skrytí pilieri spoločnosti: Tí, ktorí nesú bremeno zodpovednosti, ale nikdy nezískajú uznanie, sú jej tichými strážcami.
Zákaz Pride nie je len útokom na LGBTI ľudí, ale prasklinou v slobode, ktorá sa šíri tichým rozpadom.
V labyrinte strachu a dezinformácií: Ako panika vytvára priepasti medzi faktami a ilúziami, ktoré rozdeľujú spoločnosť.
Prekročiť hranice predsudkov je kľúčom k skutočnej zmene v spoločnosti, ktorá sa točí na mieste.
Neha žien nie je slabosť, ale silou, ktorá spája, chráni a formuje svet, ktorý si vyžaduje našu pozornosť.
Ukrajina bojuje o našu slobodu, kde rozhodnutia o osude formujú podstatu našich princípov.
Pamätníky medzi oslobodením a neslobodou nám pripomínajú, že história nie je minulosť, ale živý odraz našich rozhodnutí.
Tri roky medzi nádejou a stratou: Boj o slobodu je zrkadlom toho, čím sa stávame, keď sa stávame tými, ktorí rozhodujú.
Kde končia hranice a začína kapitulácia? Mier postavený na ústupkoch je prázdnou ilúziou, ktorá zatieňuje slobodu.
Láska v štáte nie je v slovách, ale v činoch, ktoré chránia slobodu a dôstojnosť pred tienistými silami lží.
V labyrinte vzťahov sa strácame, kým nepochopíme, že láska je cesta, kde sa zrkadlia naše pravdy.
Ticho nie je ospravedlnením pre tých, ktorí ovládajú. Moc znamená zodpovednosť, nie manipuláciu. Prebuďte sa.
V priateľstvách, kde slová prestávajú liečiť, nachádzame nielen rany, ale aj tichý odklon od seba samých.
V politike sa ukrýva ilúzia moci, kde sa za oponou slobody skrýva pravda, v tme, ktorú málokto vidí.
Opustený systém vytvára tieň, ktorý pohltí každého, kto sa v ňom stratí. Zlyhávame, keď mlčíme.
Ak bolesť slúži ako mena, strácame ľudskosť. Nedovoľme, aby sa tragédia stala trhom politických záujmov.
Ticho, ktoré nás formuje, nie je len prítomnosťou neviditeľných hraníc, ale aj silou svetla, ktoré sa rodí zo zranení.
Ticho, ktoré nás formuje, nie je len neprítomnosťou zvuku, ale aj prítomnosťou neviditeľných rán.
Čo nám zostane, keď ilúzia pominie a reflektory zhasnú?