Valentín je sviatkom lásky. Nie však len tej romantickej, ktorú zdieľame s partnermi, ale aj tej hlbšej, ktorá by mala byť základom každej spoločnosti. Lásky k ľuďom, k spravodlivosti, k slobode – a áno, aj k štátu, ktorý by mal byť naším partnerom a ochrancom. No čo ak máme pocit, že nás štát neľúbi? Že nás prehliada, zanedbáva a necháva napospas neistote, nespravodlivosti a ľahostajnosti?
Ako vo vzťahoch, tak aj vo vzťahu medzi občanom a štátom je dôvera kľúčová – dôvera, ktorá sa buduje čestnosťou a starostlivosťou. Dôverovali sme. Dali sme svoj hlas, svoje nádeje a očakávania tým, ktorí nás mali viesť. Verili sme, že budú stáť na našej strane. No namiesto lásky a podpory sa často stretávame s prázdnymi sľubmi, nečinnosťou a aroganciou. A to bolí rovnako ako v toxickom vzťahu, kde partner ignoruje naše potreby a necháva nás emocionálne hladovať.
Štát by mal byť tým, kto chráni. Kto sa stará. Kto zabezpečí spravodlivosť pre všetkých, poskytne istoty tým, ktorí ich potrebujú, a vytvorí prostredie, kde sa cítime bezpečne. No čo vidíme namiesto toho? Vidíme odcudzenie, nezáujem a systém, ktorý často zabúda na svoj primárny účel – slúžiť ľuďom. Neschopné zdravotníctvo, nefunkčný právny systém a ľudí odkázaných na milosť a nemilosť byrokracie.
Je to ako byť v toxickom vzťahu, keď vernosť a úplnosť existujú len na papieri. A čo robiť, keď ten, kto nás mal ochrániť, sa stáva zdrojom bolesti a sklamania? Keď miesto lásky cítime chlad ľahostajnosti? Keď namiesto podpory stretávame len prekážky byrokracie, ktoré namiesto riešení vytvárajú neprekonateľné labyrinty, nekonečné čakacie lehoty na rozhodnutia a často zlý prístup? Namiesto partnerstva sa cítime ako čísla v systéme, nie ako ľudia, na ktorých štátu záleží.
Ako môžeme cítiť lásku a starostlivosť od štátu, ktorý na naše potreby odpovedá chladnou ľahostajnosťou a administratívnym nezáujmom? Je to ako byť vo vzťahu, kde na naše volanie o pomoc neprichádza odpoveď, a zostávame opustení a ignorovaní.
Valentín nám pripomína, že láska nie je len slovo, ale záväzok, ktorý sa prejavuje v činoch, v úprimnom záujme a podpore. Láska znamená činy. Znamená postaviť sa za tých, ktorí to potrebujú. Znamená byť čestný, spravodlivý a súcitný. A toto platí aj pre štát. Nemôže nás len využívať, nemôže nám len sľubovať. Musí konať. Musí ukázať, že mu na nás záleží. Ako povedal Václav Havel: „Pravda a láska musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou.“
Tieto slová sú dnes aktuálnejšie než kedykoľvek predtým. Havel sa stal symbolom toho, že moc ľudí dokáže nenásilnou cestou poraziť totalitu. A my nesmieme dopustiť, aby sme sa do totality vrátili. Lebo ak by sme to dovolili, bol by to rozchod, rozvod medzi nami a štátom. A toto sa nesmie stať.
Mnoho ľudí z generácie, ktorá zažila totalitu, vie, aké to je, keď štát neľúbi svojich občanov, keď ich potláča, kontroluje a oberá o slobodu. Preto musíme chrániť to, čo máme dnes – demokraciu, slobodu a právo na spravodlivosť.
Sloboda nie je samozrejmosť. Je to dar, ktorý si musíme vážiť a strážiť. Pravda a láska sú piliermi každého slobodného štátu. Ak ich stratíme, stratíme aj svoju ľudskosť a dôstojnosť. Byť sám je zvláštny stav mysle. Nie je to neprítomnosť ľudí okolo nás, ani neprítomnosť lásky. Je to prázdnota, ktorá vzniká, keď strácame dôveru, keď zaniká spojenie medzi nami a tým, čo nás má chrániť a podporovať.
Presne takýto stav môže nastať, ak by sme ostali v tomto štáte sami. Ak by sme stratili to, čo nás kedysi spájalo. Žijeme v priestore medzi tým, čo sme kedysi mali, a tým, čo by sme ešte mohli objaviť. Možno sme sa niekedy cítili dobre, možno sme verili, že náš štát je tu pre nás, ale teraz už vieme, že nestačí len očakávať. Potrebujeme objavovať nové možnosti, nové cesty, ako sa spojiť, ako znovu nájsť istotu a dôveru.
Valentín, deň zasvätený láske, má svoje korene v dávnych časoch, keď rímsky cisár Claudius II. zakázal vojakom sobáše, pretože veril, že láska ich oslabuje. A predsa sa našiel jeden človek, ktorý sa postavil proti. Kňaz Valentín, ktorý v rozpore so zákonom tajne sobášil milencov, veril, že láska nie je slabosť, ale odvaha. Za tento vzdor bol popravený, no jeho čin sa stal symbolom vernosti a odvahy milovať, aj keď proti všetkému.
Táto legenda nám pripomína dôležitú vec: láska nesmie byť obmedzovaná. Láska nesmie byť vykonávaná tajne, v strachu z trestu, v rozpore s nariadeniami, ktoré by nás oberali o slobodu milovať. Valentínov vzdor bol aktom odvahy a vernosti hodnotám, ktoré presahujú akýkoľvek zákon či moc. Musíme si chrániť túto slobodu, tento priestor, kde môžeme milovať a byť milovaní bez strachu a obmedzení. Ak stratíme túto schopnosť, stratíme aj samých seba.
Láska nie je slabosť. Je to najväčšia sila, ktorá dokáže spájať, liečiť a budovať spravodlivý svet. Je to sila, ktorá nás spája. Sila, ktorá dokáže prekonať strach, nenávisť a lož. Je to odvaha stáť si za tým, čo je správne, aj keď to nie je ľahké.
A tak si na tento Valentín pripomeňme, že láska nie je len o vzťahoch medzi ľuďmi. Je o našom vzťahu k slobode, spravodlivosti a pravde. A je na nás, aby sme túto lásku chránili – pre seba, pre ostatných a pre budúcnosť. Lebo láska nie sú len slová. Je to spôsob, akým ukazujeme, že nám na sebe záleží. A je to aj spôsob, akým by mal štát ukazovať, že mu záleží na nás.
