Keď sa pozrieme na udalosti v srdci Európy, musíme si uvedomiť, že boj Ukrajiny nie je len jej vlastný. Tento konflikt sa týka nás všetkých. Je to zápas o naše hodnoty – slobodu, demokratické práva, ktoré považujeme za samozrejmosť. Dnes, ako nikdy predtým, stojí Európa pevne na strane Ukrajiny.
Po viac ako troch rokoch ruskej agresie je jasné, že nejde len o vojenský konflikt. Je to boj o samotnú podstatu našich spoločenských princípov. Keď Ukrajina bojuje za svoju nezávislosť, bojuje aj za hodnoty, ktoré sú základom našich demokracií – právo na slobodu, dôstojnosť jednotlivca, právo národov rozhodovať o svojej budúcnosti. Tento boj sa odohráva na ukrajinskom území, no jeho dopady pociťujeme všetci.
Európa sa rozhodla postaviť proti agresii, ktorá ohrozuje nie len Ukrajinu, ale aj celú našu civilizáciu. Ak dnes nebudeme solidárni, môžeme čeliť väčšiemu nebezpečenstvu v budúcnosti. História nás už varovala. V Mníchove v roku 1938 západné mocnosti verili, že ustúpením Hitlerovi zachránia mier. O rok neskôr bola vojna neodvratná. Dnes počujeme podobné hlasy, ktoré hovoria o „kompromise“ s agresorom. Ale musíme sa pýtať: kto a čo má byť obetované tentoraz?
Stretnutie medzi ukrajinským prezidentom Zelenským a americkým prezidentom Trumpom vyvolalo rôzne reakcie. Trump obvinil Zelenského z nedostatočnej vďačnosti za americkú vojenskú pomoc a varoval ho pred „gambliovaním s treťou svetovou vojnou“. Po napätej výmene názorov sa stretnutie skončilo predčasne.
Naopak, lídri v Európe, ako Pedro Sánchez, Emmanuel Macron, Peter Pavel, Annalena Baerbock či Donald Tusk, jasne vyjadrili podporu Ukrajine. Ich odvaha v týchto temných časoch je politickým aj morálnym gestom, ktoré potvrdzuje, že ešte máme šancu brániť to, čo je správne.
Zmienky o neutralite a vyhýbaní sa jasným stanoviskám slovenských lídrov ma nechávajú v neistote. Je to, akoby sa snažili zapadnúť do niečoho, kam nepatríme. Vyhýbanie sa konfrontácii so zlom spôsobuje, že sa cítim sklamaný.
A postoj amerického prezidenta, ktorý často tvrdí, čo si myslí bez ohľadu na diplomaciu, mi pripomína, že svet nie vždy riadia princípy slušnosti. Jeho slová a činy sú často tvrdé, ako obchodný prístup k svetovej politike.
Kým niektorí lídri môžu váhať, my ako Európania nemáme čas na neutralitu. Naša jednota je našou silou. Solidarita s Ukrajinou nie je len politickým rozhodnutím, ale presvedčením, že v srdci každej demokratickej spoločnosti musí byť túžba po slobode a spravodlivosti.
Tento boj nie je len politický – je to filozofická otázka. Je to zápas o to, čo znamená byť človekom v spoločnosti, ktorá si váži slobodu. Ak dnes nepostavíme hranicu voči agresii, zajtra už nemusíme mať čo brániť. História ukázala, že tí, ktorí sa vzdajú v malom, nakoniec stratia všetko.
Ukrajina bojuje za svoju budúcnosť, ale aj za našu. Musíme stáť pri nej, pretože spoločne môžeme zabezpečiť, že budúce generácie budú žiť v slobodnom a demokratickom svete.
Naša sila nie je len v našich vojenských schopnostiach, ale v našej schopnosti byť solidárni a ochotní obetovať sa za spoločné dobro. Tento boj nás spája, pretože keď stojíme pri Ukrajine, stojíme za slobodou, za demokraciou a za budúcnosťou, v ktorej všetci môžeme žiť v mieri.
