Tragédia na gymnáziu, kde mladý chlapec pripravil spolužiačku a pani zástupkyňu o život, hlboko otriasla naším spoločným vedomím. Tento bolestný čin nám nastavuje zrkadlo – zrkadlo našich zlyhaní, nevypočutých volaní o pomoc a ľahostajnosti.
No v tejto tragédii sa ukazuje ešte niečo ťaživé – ako rýchlo sa bolesť mení na nástroj politických hier. Ako namiesto smútku prichádza obviňovanie. Ako sa z tragédie stáva bojisko, kde sa nehľadajú riešenia, ale nepriatelia. Toto nemôžeme dovoliť.
Rodiny obetí nepotrebujú krik ani prázdne gestá. Potrebujú ticho a úctu, ktoré nesú skutočnú váhu ľudskosti.
Takéto tragédie nevznikajú náhodou ani v izolácii. Sú výsledkom prasklín, ktoré sme prehliadli – nevypovedaných slov, odvrátených pohľadov a rozhodnutí nepočúvať.
Nesmieme dovoliť, aby nás tento moment rozdelil. Aby sme sa namiesto jednoty utopili v hľadaní vinníkov a vzájomnom obviňovaní. To by znamenalo, že tragédia priniesla len viac bolesti, nie ponaučenie.
Kafka napísal, že klietka hľadá vtáka. Možno sme si vytvorili klietku politických hier, ktorá nás uzatvára pred skutočnou podstatou – že všetci sme len ľudia, ktorí potrebujú pochopenie.
Pamätajme na obete tejto tragédie. Ich príbeh nesmie ostať iba smutnou štatistikou alebo zbraňou v politickom boji. Musí byť varovaním, ktoré nás prebudí z apatie. Ale prebudenie nepríde vo forme veľkých gest. Prichádza prostredníctvom každodenných činov – cez pohľady, ktoré vidia, cez slová, ktoré počúvajú, cez rešpekt, ktorý cítime.
A nedovoľme, aby nás tento moment otrávil nenávisťou. Pretože práve tá nás môže rozbiť a oslabiť. Ak si chceme zachovať ľudskosť, musíme si zvoliť cestu k dobru. Nie je to ľahká cesta, ale práve v tejto námahe spočíva náš najväčší zmysel.
Buďme tými, ktorí vidia. Tými, ktorí počúvajú. Tými, ktorí nezatvárajú oči pred utrpením. A v sebe samých hľadajme odvahu konať – konať dobro, ktoré svet dnes tak naliehavo potrebuje.
Dnes pozostalí nepotrebujú veľké slová ani politické deklarácie. Potrebujú nás – našu tichú spomienku, náš rešpekt, našu ľudskosť. Nezabudnime na to.
