- začala rozprávať svoj príbeh Mária.
Naše prvé stretnutie si pamätám veľmi dobre - svietivé veselé oči, úsmev a pozitívna aura, ktorá vstúpila do mojej kancelárie s Máriou boli udivujúce... Vstupná konzultácia - " vážna vec " - prerývaná výbuchmi smiechu ... to tu dlho nebolo!!!
Pri spisovaní anamnézy som nemohla uveriť vlastným očiam - skrátka veselá kopa! Ešte aj na moju poznámku a vyjadrenie obdivu mala argument - " A čo čakáte? Po toľkých dávkach chemoterapie a rádioterapie je asi normálne, že celá žiarim... "
"Vlastne viete - choroba ma mnohému naučila. Môj život bol pekný, deti, rodina, krásna práca, príroda, aj zdravá strava, pohyb... K tomu samozrejme krásne šaty, blúzka, topánky....".... pokračovala v rozprávaní!
Vo svojom nešťastí som mala mnoho šťastia - pravidelná prehliadka u lekára ničomu zlému nenasvedčovala, o pár týždňov sa mi rúcal svet! Včasný zásah lekárov, liečba, jedna terapia za druhou... vyčerpavajúce, ponuré... Boli to najťažšie noci v mojom živote!
Začala som sa tešiť z každého dožitého rána, z dažďových kvapiek, slnka i snehovej vločky!!! Spievanie vtáčika v záhrade a bzučanie včely mi pripadali zrazu tak krásne! Tatry! Tie akoby mi vyrástli pred oknom iba pred chvíľou! Choroba ma naučila byť vďačnou! Naučila ma pokore a láske! Naučila ma empatii a hoc to bolo náročné obdobie. Rakovinu som prijala, dovolila,aby chvíľu pobudla... ale od začiatku akoby nám obom bolo jasné, že je to iba na chvíľu!
Áno - napadalo ma kadečo, ale moje okolie, rodina a úžasné priateľky stáli pri mne ! Vravela som si, že takmer každý je na niečo chorý a každá choroba nás môže stáť život! Život je ale taký nádherný a práve to som si začala oveľa intenzívnejšie uvedomovať! Čím viac som si to uvedomovala, tým viac som chcela žiť! Čím viac som trávila čas so ženami, ktorých postihol rovnaký osud, tým viac som mala túžbu byť pozitívna - podporiť ich, podporiť seba - nepoddať sa!
Pamätám sa na minibus, ktorý nás každý deň prevážal na ožarovanie. Keď som doň prvýkrát nastúpila a usadila sa, ťažká a boľavá atmosféra ma oberala o všetku vieru. Videla som strach, utrpenie v očiach ostatných ľudí. Mala som chuť rozprávať, vedieť, aké sú ich pocity, skúsenosti. Chcela som vedieť, či majú nádej, vieru.......
Po pár dňoch sa nám už trochu rozviazali jazyky a keďže som nenachádzala v odpovediach nič pozitívne, začala som byť pozitívna ja sama. Čoraz viac som si bola istá, že to vydržím, že sa vyliečim a podporovala som v tejto viere aj ostatných....
Prišiel deň, kedy som sa dozvedela, že to najhoršie mám za sebou... ZVLÁDLA SOM TO!NEPODDALA SOM SA JEJ!!! Myslela som na všetkých ostatných, priala som si, aby sme sa o pár dní takto mohli tešiť všetci.....
Uvedomila som si všetky tie slová, ktoré vyjadrovali hodnotu zdravia... Siahla som si na dno. Až tam som pochopila silu týchto slov. Až tam som prišla na to, ako hlboké a pravdivé sú všetky tie vety.
Boh mi dal druhú šancu a ja som sa rozhodla, nepremárniť ju! Chcem žiť a užívať si život v zdraví, kondícií a chcem si ho užívať dlho. Tešiť sa z detí, vnúčat .... Zo života ako takého. Som odhodlaná urobiť pre to maximum!
Chcem vedieť čo a ako jesť, chcem byť monitorovaná. Motiváciou je mi život a jeho hodnota! Pochopila som, že to, čo je merateľné peniazmi, je pre mňa vlastne absolútne nepodstatné! Zdravie ma nevyčísliteľnú hodnotu a tiež deň, keď môžete cítiť objatie blízkych, vidieť rásť svoje deti, budiť sa do dňa! Je úžasné, že som dostala príležitosť pomôcť iným - už len tým, že si prečítajú môj príbeh a nepodcenia nič, čo by im mohlo vziať pokojné noci.... "
