"Makaj!" - ozvalo sa za mojím chrbtom.
Neisto som pootočila hlavu a v duchu sa zamyslela nad tým, či príkaz nepatril mne. Hlboké dýchanie a lapanie po vzduchu, ktoré sa prerezávalo až k mojím ušiam, ma prinútilo inštinktívne urobiť krok vpravo a vyhnúť sa zrážke . V tom okamihu mi bolo úplne jasné, že ja som mimo hry! Kaučovanie smerovalo k dáme, ktorej priveľké očné buľvy, rumenec v tvári a ťažkopádny beh spôsoboval nemalé starosti. Prebehla okolo, no o pár metrov ďalej neodolala a vrhla sa na lavičku so slzami v očiach.
"To nemyslíš vážne?! Veď nemáme za sebou ani polovicu!" - pustila na ňu spŕšku slov jej "trénerka"...
... pomaly som sa vzdiaľovala a môj pohľad upútali nádherné šaty vo výklade. Farby, strih - neodolala som a vkráčala do butiku. Predavačka práve obsluhovala inú klientku, využila som možnosť - prezerala garderóbu, keď ticho prerušil zvonivý hlas z kabínky - "Prosím Vás, pomôžete mi? " Predavačka sa na chvílinku stratila za závesom. O pár sekúnd vycupitala von aj s dámou, ktorá sa už kochala v zrkadle práve šatami, ktoré sa páčili aj mne. "Tak -tu máme viac miesta, skúsime to teraz?" - vyzvala predavačku. Tá pristúpila a snažila sa vytiahnúť zips na šatách až do jeho finále. "Vyskúšajte o čísielko väčšie." - snažila sa poradiť... To sa pani vôbec nezapáčilo a predavačke začala vysvetľovať, že je na diéte, schudne a do šiat o týždeň dva v pohode vkĺzne....
Nemalo zmysel sa ďalej sa zdržiavať, moju konfekčnú veľkosť si zrejme odnesie dotyčná pani ...
Vošla som do obľúbenej kaviarne, objednala si voňavú kávu a rozhodla som sa ochutnať zázvorovo tvarohový koláč. Majiteľka kaviarne pečie osobne a týmto koláčom sa skutočne ťažko odoláva. "Je výborný! A z priberania nemusíte mať strach! Je v ňom miesto cukru stevia!" - milo sa na mňa usmiala a ukladala tanierik so zákuskom na stôl predo mnou.
Spomenula som si na kámošku, ktorá mi včera vzlykala do telefónu, že sa nezmestí do plaviek, že vidieť sa v kabínke jej spôsobilo depku... Vytočila som jej telefónne číslo ...
"Stanica nedostupná...." - ozvalo sa z mobilu.
Kým som si ukrajovala z koláča, vybavil sa mi obraz ženy, ktorá možno doteraz objíma lavičku.... Ženy, ktorej posledné kilo navyše zabraňovalo zatiahnuť zips na šatách... na ženy, ktoré sa nenápadne kontrolovali v oknách výkladov.... Na ženu, ktorá sa rozhodla piecť koláče bez cukru.... Na kámošku, ktorej depka nedovolila zapnúť telefón....
V mysli sa vraciam do čias, keď som tieto veci riešla aj ja .... Cítila sa neistá.....
Napriek tomu, že už si život vychutnávam hoci aj s koláčikom , niekedy mám doslova ten kolotoč pred očami .... som šťastná, že z neho dokázala zosadnúť...
