Malý hrdina! Cukor život sladším nerobí!

Všetko zjedol, poďakoval, poprosil si čaj bez cukru a stratil sa v kope skákajúcich a šantiacich sa detí. Pribehol zadychčaný, vytiahol z vaku krém a začal si ho vmasírovavať do prstíkov…”Pomôžem ti, Miško?” – “No, trošku, lebo už ma to dosť bolí” – odpovedal mi a pokračovala som v masáži malých a jemných prstíkov. Ostala som prekvapená, pretože prstíčky mal úplne dopichané a citlivé na dotyk. Spýtavo som pozrela smerom k jeho mamke a tá sa zverila s tým, ako sa im za pár dní obrátil svet naruby. Miško má diabetes!Trampoty s kontrolovaním hladiny cukru, napichávaním inzulínovej pumpičky... mu spôsobujé veľké starosti i bolesti. Nakoĺko sa mu oveľa ťažšie hoja rany, tvoria sa zápaly po každom vpichu... detstvo má skomplikované, ale chuť žiť, usmievať sa a zabojovať s bolesťou zvláda ukážkovo. Až ma udivuje jeho schopnosť pracovať na sebe, čo je u takýchto malých detí, naozaj prekvapujúce. Zodpovednosť, akou pristupuje ku všetkému – tej by sme sa mali učit! Vôľa, s akou sa pasuje s chorobou, ale aj s tým, aby sa zlepšoval, či už v športe alebo inej činnosti – tá by mala byť nákazlivá. Nestretla som tak cieľavedomé dietatko, ako je Miško. Stáva sa, že cukor život sladším nerobí! Aj v prípade malého veľkého Miška!Narodil sa ako zdravé, usmiate bábätko a nič nenasvädčovalo tomu, žeby sa niečo malo prudko zmeniť. A predsa! Po očkovaní a vo veku takmer dvoch rokov mu bola diagnostikovaná cukrovka. Či už za to môže to alebo ono, ťažko povedať a hodnotiť …. Spamätať sa zo šoku, zavádzať do života rodiny zmeny s tým súvisiace, nepodľahnúť panike a naďalej zotrvávať v pokoji… klobúk dolu pred rodičmi a pred Miškom samotným…