Najkrajšia pieseň

V snahe udržať sa, pridržiaval sa ma za ruku a kráčal smerom ku dverám chalúpky!Cencúle, záveje snehu a padajúce vločky len znásobovali dôležitosť tejto chvíle!Avšak len to tohto momentu!!!!! Vetrisko sa oprel do obálky! O niekoľko sekúnd sme sa len bezmocne zahľadeli na list, strácajúci sa vo víre vetra a snehu spoza ešte nezamrznutého potoka …. Čakala som slzy a plač!S výrazom veľkého chlapa sa na mňa zahľadel a skonštatoval: “Tak to vietor dofúka až k Ježiskovi do neba!"Kým sme došli domov – stihli sme pozorovať malého jelenčeka, ktorý opodiaľ zápasil s vetrom ako my. Jeho evidentne tenučké nožičky sa zabárali do snehu. Zbystril, keď sa k nemu môj malý vyrútil s nadšením a tak ako obálka pre Ježiška – aj on sa stratil v kríkoch.Červené líca a studené ruky ešte stále napovedali o našom rozprávkom výlete! Šálka čaju a teplo sálajúce z radiátora nám umožňovali pozorovať roztopašnosť prírody cez okno!"Akú muzičku si pustíme?" – opýtala som sa synčeka.“Tú najkrajšiu!” – zaznela odpoveď. Natiahol rúčky, našpúlil pery a privinul sa…“Ľúbim ťa! Ľúbim ťa! Ľúbim ťa…….. “ opakoval dokola……Spustil tú najkrajšiu pieseň…… Verím, že Ježiško sa dostane k jeho riadkom! Mne tiež splnil napísané želanie!Teraz ma svojím štebotavým hláskom prebúdza každé ráno!