Noc sa blížil, mesiac ťa zdraví,
Slnko umiera za horami,
a jeho lúče ti naposledy pošteklia tvár.
Hviezdy sa rodia po oblohe,
tulák sa túla na obzore,
a jeho mama sa v studni žiaľu topí sama.
To je ten tvoj hon za Slnkom v ružovom raji,
hon za Slnkom v tomto čarovnom nočnom kraji,
hon za Slnkom v dubovom háji,
hon za Slnkom, už nemáš viacej síl.
Slzy stekajú po chladnom líci,
strach sa kníše na mihalnici,
a jedna žena márne hľadá svojho syna.
Listy šepocú, hladné vlky vyjú,
tulák opíja svoju lesnú vílu,
a jeho mama sa v studni žiaľu topí sama.
To je ten tvoj hon za Slnkom v ružovom raji,
hon za Slnkom v tomto čarovnom nočnom kraji,
hon za Slnkom v dubovom háji,
hon za Slnkom, už nemáš viacej síl.
Tulák a víla tancujú nocou,
posledná rozkoš pred odchodom,
vystúpia hore a zničia mesiac na obzore.
Ukradnú hviezdy z holého neba,
a ich duše spojené do seba,
rozplynú sa v prvých ranných lúčoch Slnka.
To je ten tvoj hon za Slnkom v ružovom raji,
hon za Slnkom v tomto čarovnom nočnom kraji,
hon za Slnkom v dubovom háji,
hon za Slnkom, už nemáš viacej síl.
