Filip Kaššák
Spomienky, lúčenie a moja Praha
Aké je to baliť spomienky? Rok je preč. 10 mesiacov, čo trvali len týždeň a už balím spomienky. Je ich tak veľa. Sotva ich natlačím do štyroch kufrov a ešte mi ich aj zostane do igelitiek z Alberta.
Som sotva dospelý študent medicíny na Karlovej Univerzite v Prahe, ktorý žije trochu mimo realitu a je so všetkým neustále nespokojný, ale aj tak to všetko obdivuje. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Po svete, Poézia, Súkromné, Spoločnosť

Aké je to baliť spomienky? Rok je preč. 10 mesiacov, čo trvali len týždeň a už balím spomienky. Je ich tak veľa. Sotva ich natlačím do štyroch kufrov a ešte mi ich aj zostane do igelitiek z Alberta.

Dobrý deň. Vlastne skôr večer. Nedeľný večer, ak smiem podotknúť... Dni prechádzajú okolo nás, jeseň strieda zima, ortuť v teplomeri sa nevyšplhá kde-tu ani na idylickú nulu, dni sa skracujú a večery predlžujú. Semester sa nám pomaly končí a ja ako inak nemám potrebu sa učiť desiatky stránok anatómie a tak mi zostáva kopu času na všetky ostatné aktivity. A keď príde ten nedeľný večer a vyčerpám všetky iné možnosti, poviem si: čo tak skúsiť napísať niečo do blogu. A nie hocičo, pustime sa rovno do filozofie, povedzme vianoce...