Ktorý z francúzskych kráľov si zaslúži prezývku “kráľ baletov”? Ľudovít XIII.! Prečo? Okrem kráľovských povinností si totiž našiel čas aj na inú zábavku - hrať v baletných vystúpeniach. Niektoré dokonca sám napísal!
Balety plné komických prvkov nadobudli s pomocou kostýmov a scén od dizajnéra Daniela Rabela bizarný rozmer. Aj keď sa často jednalo o politické témy, kostýmy boli plné farieb, ozdôb a zvláštnych doplnkov. Len ťažko uveríme faktu, že herci vystúpenia naozaj odohrali v týchto kostýmoch.
Z maliara kostýmový dizajnér
Daniel Rabel bol synom dvorného maliara, ktorý pracoval pre francúzskeho kráľa Henricha III. Postavenie jeho otca mu zaručilo dostatok práce už na začiatku svojej kariéry - šľachta a králi boli jeho pravidelnými objednávateľmi. Maľoval ich portréty, lovecké scény či rastliny.
V 1617 ho však Ľudovít XIII. poveril nezvyčajnou úlohou - mal vytvoriť kostýmy a scény dvorných baletov alebo “ballet de cour”. Hlavnými hviezdami boli šľachtici či dokonca samotní králi.
Témy mali rôzne - mohlo ísť o politickú satiru, zábavné scény či jednoduché ľúbostné príbehy. V prípade baletov na dvore Ľudovíta XIII. sa často jednalo o groteskné balety – nielen kvôli príbehu, ale najmä kvôli kostýmom Rabela.
Dvorné balety Ľudovíta XIII.
V dnešnej dobe nie je ľahké pochopiť politický význam dvorných baletov – ich súčasťou boli túžby po politickom úspechu a nadvláde Francúzska. Umelci premietli tieto ciele do hier prostredníctvom ich veľkoleposti a bizarnosti.
Niektoré balety fungovali ako “politické kampane” - preto sa na nich zúčastňoval aj sám Ľudovít XIII. Samozrejme, nie vždy išlo o politickú propagandu, ale aj "ľahšie" témy.
V prvej hre, na ktorej Daniel Rabel pracoval – Oslobodenie Renauda (Ballet de la Délivrance de Renaud) si kráľ zahral rovno 2 postavy - démona ohňa a rytiera Godefreya.
Príbeh je inšpirovaný epickou básňou Torquata Tassa, Oslobodený Jeruzalem. Tá je založená na udalostiach prvej krížovej výpravy, pričom hlavnou zápletkou sú tragické a romantické osudy hlavných postáv.
Oslobodenie Renauda sa zameriava na jednu z dvojíc pôvodného príbehu - Rinalda a Armidu.
Armida je čarodejnica, ktorá bojuje proti kresťanským vojakom. V ich tábore narazí na Rinalda, do ktorého sa zamiluje a unesie ho. Ostáva s ním na čarovnom ostrove, kde Rinald pod jej kliatbou zabúda na svoju misiu.
Rinalda však oslobodia jeho priatelia. Po úteku začne Armida útočiť na kresťanské vojsko, chce Rinalda nájsť a zabiť ho. Nanešťastie je porazená a takmer spácha samovraždu - zastaví ju Rinaldo, ktorý ju presvedčí, aby sa stala kresťankou.
V baletnej verzii Renaud (Rinaldo) narazí na Armidu zatiaľ čo odchádza z hory démona ohňa. Z jej zajatia ho vyslobodí rytier Godefrey, ktorý velí vojsku 1. krížovej výpravy.
V čase, keď malo Oslobodenie Renauda premiéru, mal Ľudovít 15 rokov. Niektorí historici našli paralelu medzi hrou a jeho politickou situáciou - po nástupe na trón (1617) poslal svoju matku do exilu a popravil jej podporovateľov. Ľudovít matke unikol rovnako, ako Renaud/Rinaldo unikol Armide.
Z historických dokumentov vieme, že sa Ľudovít na hru vzorne pripravoval a cvičil dvakrát za deň.
Balet, komédia alebo cirkus?
Rabelove dizajny sa s postupom času stávali čoraz bizarnejšie. V Oslobodení Renaulda a v Balete Apolóna boli kostýmy plné žiarivých farieb, rôznych tvarov a materiálov - samotné figúry však vyzerali “normálne”, na rozdiel od jeho neskorších groteskných postáv.
Zlom nastal v 1625 s hrou Víly z lesa pri Saint-Germain (Ballet des Fées de la Forest de Saint-Germain). Balet mal znázorňovať víly a fantastické tvory, ktoré žili v lese v Saint-Germain-en-Laye - sídlo, kde vyrastali kráľovské deti.
Rabel pri navrhovaní kostýmov naozaj popustil uzdu fantázii, čo si odniesla aj kráľovská pokladnica.
Išlo o najdrahší balet zo všetkých - len kostýmy stáli 16,380 libier. Vystúpenie však pripomínalo viac komédiu než balet - herci komicky znázorňovali bežné denné činnosti, prípadne hrali ľudí s rôznymi mentálnymi poruchami.
Na satirickosti hry pridali aj mená postáv - napríklad “Jacqueline l'Entendue” alebo “tá, čo má vedomosti” bola roztržitá a zmätená. Aby sa na protiklad upozornilo, pri nástupe na scénu ju sprevádza sova, symbol múdrosti.
V náčrtoch kostýmov vidíme Rabelov záujem o groteskný štýl. Figúry aj kostýmy sa počnúc Vílami z lesa Saint-Germain čoraz viac deformujú a stávajú sa čoraz kurióznejšie.
Kostým víly hudby musel byť náročný na zrealizovanie. Na jej ružovej sukni visia hudobné nástroje, ktoré nemohli byť veľmi pohodlné pri tancovaní. Môžeme si všimnúť aj groteskné zobrazenie jej tváre. Podľa inštrukcií mala herečka spievať falošne, zatiaľ čo ju sprevádzal hudobný zbor.
Na scénu prišli aj levy, ktoré z vystúpenia spravili hotový cirkus.
Ako uraziť celý svet
Ako uraziť celý svet
Balet národov (Ballet des nations) alebo Veľký bál bohatej vdovy z Bilbaa (Ballet Royal du Grand Bal de la Douairiere de Billebahaut) bol prehliadkou ľudí z rôznych kútov sveta.
Príbeh je jednoduchý - hostia z celého sveta prišli na svadbu vdovy. Tá je na náčrte Rabela vykreslená jeho typickým štýlom, satiricky až urážlivo. Na sebe má platformové topánky, biele rukavice a závoj.
Hra zo začiatku pôsobí ako nevinná zábava pre aristokratov. Postupne sa z nej stáva oslava francúzskej nadradenosti voči iným krajinám - zobrazenia obyvateľov zahraničných krajín sú karikatúrami plnými stereotypov.
Na scénu najprv prichádzajú pôvodní obyvatelia Ameriky. Scénu vedie Atabalipa, fiktívny vládca Peru. Jeho neprirodzene veľká hlava je ozdobená korunou z peria.
Za Amerikou nasleduje Ázia a severné krajiny. Ako reprezentáciu Ázie Rabel nakreslil Mohameda, tureckých a perzských učencov vo zveličených turbanoch a vládcu Turkov. Ľudia zo severných krajín sa doslova kĺžu na scénu. Nechýbajú čapice, rukavice a špicaté topánky známe ako poulaine.
Exotický sprievod zakončujú africkí domorodci, vedení ich náčelníkom Cacique. Ten prichádza na slonovi a so zástupom bojovníkom.
Zámerne zveličené a sterotypné postavy mali nielen pobaviť divákov, ale slúžili aj ako propaganda proti Španielsku.
V balete vystupujú postavy z krajín, ktoré si Španielsko podmanilo. Samotná hlavná postava je Španielka, ktorá si za muža berie Francúza. Práve Francúzi hrajú v balete úlohu záchrancov - s otvorenou náručou vítajú utečencov z podmanených krajín.
Balet ako nástroj propagandy
Cieľom Baletu triumfov (Ballet des Triomphes) bolo osláviť súčasné aj budúce vojenské víťazstvá Ľudovíta XIII. Kráľ tak získal podporu šľachty na ďalšie riskantné výpravy.
V predošlých baletoch sme videli, že boli určené na propagovanie moci, zásluh či bohatstva. Ľudovít XIII. si tak získaval priazeň a obdiv šľachty, ktorú do vystúpení aktívne zapájal.
Veľkou pomocou mu pri tom bol práve Daniel Rabel, ktorého kostýmy museli zaujať takmer každého v publiku. Popravde, jeho návrhy kostýmov zaujmú takmer každého aj dnes. Neviem ako vy, ale ja by som niektorý z dvorných baletov s Rabelovými kostýmami pozrela!
Zaujali vás dvorné balety? Ktorý z kostýmov sa vám najviac páči? Dajte vedieť v komentároch!
BONUS (niekoľko ďalších kostýmov, ktoré sa nezmestili do článku)
Zdroje:
https://journals.openedition.org/episteme/11284
https://collections.louvre.fr/recherche?author%5B0%5D=7909
