Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Ako som cez rozpálené mesto takmer utekala. A vbehla cez dvere do izby s ružovými stenami a dvoma kreslami, s takými fascinujúcimi pedálmi na posunutie "pasažiera" hore a dole. Také kaderníctvo.
A že na chlapca. Dotyčná umelkyňa, ktorá s mojimi vlasmi už podokazovala rozličné zázraky sa len sprisahanecky pousmiala. O desať minút sa už okolo mňa opäť raz váľalo minimálne pätnásť-dvadsať centimetrov ebenových kadier. Na druhej strane miestnosti sedeli dve panie a ohromene civeli na divadlo pred sebou. Po dokonaní veľdiela sa kaderníčka víťazoslávne zočiroka usmiala a vykríkla: "Milé dámy! Takto sa strihá!"Som veľmi šťastná, že aj jej životným elementom je odvaha...
