dvaja upíri v jednej posteli
som to ja
si to ty
oči nám na tmu privykli
v pohľade zmyselnosť blčí
vezmeš si ma celú
srdce je bdelé a v strehu
neistotu neha vytlačí
pocity sa topia v krvi
na krk sa mi prisaješ
obraz pravdy sa neskriví
tajomstvo sveta ovládneš
tvár obrastená pavučinou
zmätok sa mi mieša s vinou
Umrela si!
nie, stále žijem
do dlaní si hlavu skryjem
čierny pavúk svoje siete stráži
túžba po obeti
strach o deti
mierniť môj hlad sa snaží
spútavam sa dobrovoľne
smrť ma nevydesí
schúlená na okraji priepasti
som v tom nevinne...?
lásku dávam na oltár ako obetu
dúfajúc, že nebudem jediná
a neoznačíš ma za Káina
pokorne čakám na odvetu
dych neutopím v náreku
oddanosť oblečená v krvavom prevleku






