Neznámy na známom mieste
pod dáždnikom úsmev skrývaš
kvapkou dažďa zvedavosť
do myšlienok vrývaš
ponúkneš mi rameno
ocitnem sa v bezpečí
pulzu v našich žilách
dych už nestačí
v energii blízkosti
sedíme pri šálke čaju
hľadiac si do očí
kde duše spolu kráčajú
pokorení silou lásky
stávame sa jej odrazom
srdcia nám zviaže do jedného citu
z nehy utkaným povrazom
z túžby po naplnení
do snov sa nám vloží nahá
a predstavám slúži
ako nekonečná vlaha
trpezlivo nás učí
že bolesť puto nepokorí
aj keď rany minulosti
úplne nezahojí
sníme z nás strach
z nečakaného odhalenia
zrod dvoch bytostí
z rovnakého prameňa