reklama

Deti dokážu prejaviť toľko lásky. Aj tie hendikepované.

Chcem sa s vami podeliť o jeden krásny zážitok. Taký malý zázrak. Ako sme s dcérkou stretli chodiacu lásku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Boli sme s dcérkou (má 4) na detskom ihrisku. Keďže nebolo ešte ani 9 hodín ráno, tak sme tam videli len jednu staršiu pani s chlapčekom. Myslím si – stará mama s vnúčikom. Keď sme prišli bližšie, chlapček sa šťastne usmieval a hojdal na hojdačke. Bol mentálne postihnutý.

Dcérka sa k nemu hneď pridala na vedľajšiu hojdačku, chlapček si spieval svojskou rečou a dcérka sa usmievala. Neskôr sa spolu hojdali na väčšej hojdačke, alebo sa šmýkali. Celý ten čas chlapček dcérku objímal a bozkával na líčka. Dcérka bola šťastná, lebo jej dával tak veľa nehy a lásky. A my sme sa s pani pozvoľna dali do reči. A prezradila mi ich príbeh.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Chlapček má 7 rokov a žije len s maminkou. Otec od nich odišiel, lebo to nezvládol... Vysvitlo, že pani im nie je rodina, ale pomáha mladej žene, lebo videla, aká je nešťastná. A chlapček ju prijal. Viete si predstaviť, čo sa odohrávalo v mojom vnútri. Vidieť tú malú chodiacu lásku a pri ňom dôchodkyňu, ktorá sa o neho s láskou stará, akoby bol jej vlastným vnukom.

Pani bola šťastná, že môže byť ešte užitočná. Trošku si povzdychla, že chlapček si vyžaduje ustavičnú starostlivosť. Povzbudila som ju, že hoci je jeho hendikep natoľko veľký, že ho nechcú zobrať do školy ani s asistentom, sám chodí, lezie, rozpráva, aj keď svojskou rečou, vníma svet a užíva si to. A ešte ako si ho vie užívať! No to, čo ma pri ňom odrovnalo úplne, bola jeho neuveriteľná vnímavosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po nejakom čase tam prišla mamička s 2-ročným chlapčekom. Postihnutý chlapček sa najprv pridal, potom odbehol. My sme sa s dcérkou hojdali a 2-ročný chlapček sa tiež pridal. Keď sa hojdal, mama si od neho po chvíli pýtala povolenie, či sa môže ísť pohojdať aj ona. Bola asi dva metre od neho, chvíľu sa hojdala, ale potom za ním bežala, lebo chlapcovi sa to nepáčilo, že mu nevenuje svoju 100% pozornosť. Hovorím si, nehodnoť. Nikdy nevieš celé pozadie...

Potom sme sa išli s dcérkou spolu hojdať na takej dlhšej hojdačke a zrazu sa tam objaví tá mamička, bez slova postaví syna doprostred tej hojdačky, akoby sme tam ani neboli. Jasné, že by som jej dovolila, keby sa opýtala. Ale ona to brala ako úplnú samozrejmosť. Rozprávala sa iba s chlapcom, povedala mu, že to robia aj doma. Tak to budú asi robiť aj tu. Hotovo. A to ma už naozaj prekvapilo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

To, ako niekto vychováva svoje dieťa, je jeho vec. Len ma bolí, ako mnohé z nás, matiek, svojou opičou láskou vychovávame malých egoistov. Dáme im všetko, o čo si požiadajú. A ani požiadať nemusia. Stačí, že to vyslovia. Alebo ukážu. A už sme im k dispozícii.

Obetavosť matky ale nespočíva v tom, že dáme dieťaťu všetko. Ale že sme pri ňom v čase, keď sme mu všetkým.

Keď spoznáva svet a my mu dodávame odvahu objavovať jeho tajomstvá. No nenútime mu svoj pohľad na ne.

Sme pri ňom v čase, keď sa učí rozpoznávať vlastné pocity, lebo len tak sa naučí ich zvládať.

A najmä – učíme ho láske. Vlastným príkladom. A z lásky sa rodí všetko dôležité – úcta k sebe samému, aj k iným, viera v seba, vo svoje sny.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

No v dnešnej dobe sa mi zdá, že je to všetko len o súťaži. Moje dieťa je najkrajšie. Moje dieťa je najšikovnejšie. Moje dieťa chodí na gymnastiku. Moje dieťa chodí na kone. Choďte! Berte tie deti von, robte s nimi čokoľvek, na čo máte spolu chuť. No vnímajte sa navzájom. Rešpektujte. A milujte. Láska, pozornosť, povzbudenie, rešpekt sú tie najdôležitejšie dary, ktoré svojmu dieťaťu môžme dať.

Ale vrátim sa ešte k príbehu. Všetky tri deti sa po chvíli stretli na jednom mieste. Postihnutý chlapček sa tešil, keď uvidel u chlapčeka autíčko. No potom náhle ustrnul, hoci sa nič nestalo, zvesil hlavu, tvár mu prestala žiariť úsmevom. Chytil starú pani za ruku a povedal, aby už odišli.

Bola som z toho úplne hotová. Cítila som presne to, čo on. Ten chlapec jeho lásku nepríjme. Nepochopí. Tak sa radšej stiahol do svojho sveta. A odišiel.

Dcérka celý deň spomínala toho postihnutého chlapca. A žiarila pri tom. Je veľmi priateľská a vždy sa teší, keď sa môže s niekým zahrať. No ešte žiadne cudzie dieťa jej neprejavilo toľko lásky ako on. Dieťa s hendikepom.

Katarína Majerová

Katarína Majerová

Bloger 
  • Počet článkov:  93
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som vnímajúca bytosť. Milovaná a milujúca žena. Šťastná matka. A to stačí :-) Zoznam autorových rubrík:  Svet mojimi očamiSvet detí mojimi očamiSymbolikaZamysleniaTúlavé myšlienkyPuto spomienokCome in quietlyMy voice is LisaV rozhovore s láskou

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu