Volala som dnes s mojou maminkou a pýtala som sa, čo som ochutnala ako prvé – teda logicky, okrem materského mlieka, ktorého chuť som si mimochodom mohla vychutnávať iba veľmi, veľmi krátko. Moje prvé denné menu bolo zložené z jablkovej šťavy, z čerstvo vytlačených domácich, maminkinou, či ockovou rukou trhaných jabĺk, mäsovo-zeleninový vývar z domáceho holuba a zeleniny pestovanej v našej záhradke a nakoniec na dobrú noc krupičnú kašu. Možno práve vďaka tomu, že od malička som si zvykla na suroviny najvyššej kvality, alebo ako sa dnes píše EKO alebo BIO potraviny, som začala hľadať v kuchyni viac, ako len rýchle uspokojenie hladu.
U starej mamy v Korytnom bola záhrada plná ovocných stromov, aké len u nás môžu vyrásť, kríkov, zeleniny a iných záhradných pochúťok. Robila sirupy zo všetkého možného ovocia a ešte aj v kombinácií s inými. Dokonca si pamätám aj na jej pokus urobiť sirup z banánov, ale to sa do tohto článku o šikovnosti mojich ženských predkov nehodí. U nej sme si vždy užívali „scískané buchty“, šišky s čerstvou jahodovou penou, alebo len obyčajný chlieb s masťou a cibuľou, maslom a pažitkou alebo s reďkovkou. Doteraz si pamätám jemne hubovú voňu jej hustej fazuľovej polievky. Vždy sa snažila robiť tie najťažšie a najkrajšie vyzerajúce zákusky a spolu s mojou maminkou – jej dcérou sa v tom veľmi pretekali.
Moje prvé kuchynské pokusy by som nazvala „omeletové obdobie“ alebo „bábovkové obdobie“ Omelety som chcela robiť každému kto k nám prišiel a dala som do nich všetko, čo mi prišlo do ruky. Hádam jediná vydarená vec z tohto obdobia je objavenie vianočky vo vajíčku – resp. niečo na spôsob francúzskych toastov. Bábovkové obdobie malo pre mňa trpkú príchuť vzhľadom k tomu, že väčšina členov mojej rodiny obľubuje skôr šťavnaté kúsky a jedlá , po ktorých sa „práši z huby“ sú pre nich maximálne na pousmiatie.
Vyšší level som dosiahla vďaka stretnutiu s mojím mužom Martinom. Keďže obaja máme radi dobré jedlo a nové chute, zrazu tu bol niekto, kto zdieľa moju vášeň. Naše letné grilovačky sme v posledných rokoch zmenili od masového požierania všetkých druhov mäsa a zeleniny v jednej univerzálnej omáčke, na popoludnia s merlotom, či iným chutným chlapíkom v ruke, na popoludnia vytvárania jedného úžasného menu. Chute a vône sú povolené, len prosím žiadne vegety, takzvané grilovacie korenia, kečupy a pod.
Dnes som zase o krôčik ďalej a znovu objavujem nové suroviny. Vďaka mojej dcére Tereze a jej skúmaniu potravín, zatiaľ skôr v kvapalnom prípadne mierne kašovitom skupenstve. Objavujem obilniny, mnohé druhy zeleniny a zase kombinujem rôzne navzájom. Ako stará mama so sirupmi.
Tak ako sa to teda stalo? Odpoveď nájdete niekde na riadkoch a medzi riadkami. Tak sa z času na čas kľudne začítajte, možno inšpirujte a hlavne si to potom urobte po svojom. Veď predsa kuchár môže byť každý, ako by povedal Gusto z mojej obľúbenej rozprávky Ratatouille.
