V časoch, keď každý lepší supermarket láka na svoju vlastnú pekáreň plnú instantného polotovarového, ale zaručene čerstvého pečiva, je malá pekárnička medzi panelákmi skoro už len ojedinelý úkaz. Nechcem tým povedať, že som v tomto zmysle puritánka, aj mňa už zlákali na takmer udomácnené kaizerky všetkých druhov, pečivo z lístkového cesta plnené a posypané mandľami a to už ani nehovorím o chlebe s orieškami alebo karamelizovanou cibuľkou.
Naše malé pekárne možno neponúkajú množstvo druhov, ale stále je za nimi kus ručnej práce, a čo sa týka čerstvosti jednoznačne vyhrávajú. Niekedy im trochu chýba nápad, majú nejaké marketingové medzery. Už aj názov pekáreň Veroshop je niečo, čo mi nehrá v prospech domáceho pečiva. Predavačkám často chýba chuť a presvedčenie, že predávajú naozaj niečo, čo v okolí nemá konkurenciu. Snáď by stačila malá úprava socialistického zovňajšku – hovorím tu o interiéri, možno pridať nejaký samoobslužný stroj na presso, capuccino, čaj a podobne, pridať pár stolíkov, pri ktorých človek môže stáť a vychutnávať čerstvú vianočku, takmer ako od babičky. To už by sme sa cítili skoro ako v roku 2012. Napriek tým všetkým mínusom je pre mňa malá, milá pekárnička stále jedným, teplým, bijúcim srdcom v strede sídliska.
Keď zase pôjdem s Terezou von, už teraz sa teším na nejakú pekárenskú mňamku.
