Strudel di riccota z knihy S Italem v kuchyni III.

Počas grilovacích sezón spolu s bratmi Makarovcami kujeme pikle, čo sa bude kedy grilovať, čo sme minulú sezónu pokazili, k čomu by sme sa mali vrátiť a podobne. Spoločne debatujú o kúpe nového grilu Webber, ktorý je v ríši grilovania najväčší kráľ. Keď výde nový Apetit alebo Dobré jedlo referujeme si s Majom o nových receptoch a zvažujeme, ktoré vyskúšať. Asi aj vďaka spoločnej záľube som si od neho našla pod Vianočným stromčekom kuchársku knihu S Italem v kuchyni III.
Kniha má hneď niekoľko plusov. Sú tam skvelé recepty, sú dosť jednoduché a Ital – Emanuel Ridi je ešte aj veľmi pekný kus chlapa, čiže fotografie jeho osoby tiež povzbudzujú chuť.
Prvý recept, ktorý som z tejto knihy vyskúšala bol „Bucatini cacio e pepe“. Poviem vám pravdu, že bucatini (niečo ako duté špagety) s pecorinom, čiernym korením a olivovým olejom sú pre mňa a myslím si, že aj väčšinu Slovákov dosť jednoduché a chuťovo nevýrazné, takže sa u nás doma nestretli s úspechom. Napriek nie veľmi úspešnému prvému pokusu, som sa včera dala na taliansko-rakúsky dezert.
Potrebujete: 250g riccoty (dá sa použiť aj tvaroh, ako lacnejšia a dostupnejšia komodita) 150g hladkej múky 25g práškového cukru (jedna polievková lyžica je asi 12g, čiže dve by mali stačiť) zrniečka z jedného vanilkového lusku (dala som  vanilínový cukor ) nastrúhaná  kôra z jednej limety (prípadne  z citróna ) pol lyžice extra virgin olivového oleja (podľa mňa by sa to celé dalo poriešiť len s maslom) štipku soli (ja som ešte použila ešte asi polievkovú lyžicu masla a sušené brusnice - neskôr vysvetlím) Keďže je dezert v recepte aj s omáčkou, tak ešte potrebujete: biele hrozno 2 polievkové lyžice kryštálového cukru (použila som trstinový)
V recepte to Emanuel píše takto: múku, olej, 35 ml vody a štipku soli spracujte do cesta. Keďže po niekoľko minútovom hnietení sa cesto nie a nie spojiť, pridala som ešte asi dve polievkové lyžice oleja, lyžicu masla a ešte trochu vody. Cesto sa mi potom pekne spojilo. Odložila som ho do misky na teplé miesto a tam odpočívalo. Zaujímavé na tomto ceste je, že doň nejde ani štipka cukru. Ak použijete v závere už spomínanú omáčku, tak si na cukor ani nespomeniete a dezert sa vám bude zdať sladký tak akurát.
Po dokončení cesta som zmiešala riccotu s práškovým a vanilkovým cukrom, nastrúhanou kôrou z limety, (trochu limetky som tam aj odšťavila). K tejto plnke som ešte prihodila sušené brusnice – hrozienka by sa možno hodili viac, ale nemala som žiadne po ruke. V tomto bode som dala predhriať rúru na 200stupňov. Vyvaľkala som cesto rovno na papieri na pečenie a natrela som naň riccotovú masu. Zavinula som ho a natrela rozšľahaným vajcom alebo „bio vajcom“ – od sliepočiek z dvora Makarovcov. V rúre sa piekol asi 30 minút. V recepte Emanuel píše 20 minút, tak si ho pre istotu skontrolujte už skôr.
Kým sa koláčik piekol a zlatol v rúre, bol čas na omáčku, ktorá sa dá rýchlo a ľahko obmieňať podľa sezóny, chuti a príležitosti. Do rajničky som dala pár bobuliek bieleho hrozna a dve lyžice trstinového cukru. Masu som uzavrela, aby sa hrozná trochu dusili a vytvárali spolu s topiacim sa cukrom karamelovo-hroznovú omáčku. Bobuľky hrozna v závere zostanú takmer celé, len pustia do cukru trochu šťavy. (Podľa mňa môžete ovocie variovať podľa nálady a samozrejme chutí rodiny.  J ) Omáčku som nechala vychladnúť a použila som ju pri servírovaní.
Táto štrúdľa nám veľmi chutila. V poslednej dobe však radšej siaham po jednoduchších a rýchlejších receptoch. Ak patríte k rovnakej skupine, navrhujem kúpiť rozvaľkané lístkové cesto, naplniť plnkou a pýšiť sa zaujímavou omáčkou k dezertu. Ak však rovnako ako ja, niekedy chcete „zamachrovať“ vlastným cestom – máte návod. Štrúdľu, čo sa týka chute všetkým vrelo odporúčam.
Na ďalšie pomyselné stretnutie s Italom v kuchyni sa už teraz teším a teším sa aj na budúce stretnutie s Majom, ktorému rada poreferujem o úspešnom zapracovaní jeho knihy do našej domácnosti.