
Stála pri vstupných dverách, s trochu prísnym, ale pokojným výrazom v tvári. Bez výrazne poznateľných emócií, s jemnou pleťou, ktorú čierny habit ešte viac odrážal do snehobiela. Snažila som sa o malý úsmev, či poďakovanie za to, že môžem aspoň malou škárou nazrieť od ich sveta. Len v ich tvárach zazriem zakaždým ten zvláštny pokoj. Je tam vždy spolu s tichou láskavosťou, malým úsmevom a mäkkými očami. Mala som silný pocit, akoby som práve vstúpila do cudzej obývačky, s bielym kobercom uprostred a nevyzula si zablatené topánky. A tak kým som sa halila do dlhej sukne, premýšľala som nad chvíľami, keď si nijako neviem zatriediť myšlienky a cítim rozorvanosť na všetky strany, keď je duša nepokojná, zmotaná a neverná. A vtedy by som zabúchala na ťažké kovové dvere, s nákladom na ramenách a s vrzgotom dverí zmizla za starými kamennými múrmi. Ďaleko od ľudí a modernosti sveta, ďaleko od prázdnoty duší a hláv. A hoc by som kolenačky drhla podlahy, či celé dni balila voňavú myrhu, ten zvláštny pokoj miesta by ma neopúšťal a duša by znova našla pokojnú hladinu čistejších vôd.

Asi je to tak lepšie. Bez náhlych a zbabelých útekov za kovové dvere. Ešteby som si zvykla. A cesty za pokojom duše mávajú vždy rôznu príchuť.
Apotom, isto by sa našiel aj nejaký prešibaný podnikavec, ktorý by sarozhodol ponúkať wellnes víkendy za múrmi kláštorov. A študenti by pomeste rozdávali letáky s lastminútami, s plnou penziou a malým bonusompre každého piateho návštevníka. A zvláštny pokoj a samota by boli fuč.

Z pôvodného počtu 21 kláštorov sa zachovalo len šesť. Ostatné sú už len neobývané zrúcaniny. Všetok materiál na stavbu vynášali ručne.

st
Meteora - v preklade, skaly vo vzduchu




Premýšľala som nad gréckou symbolikou, nad tým ako je ich náboženstvo rôzne prepletené výjavmi zo starogréckej mytológie. Skrývala sa práve v kaplnkách.
Kaplnky vosvetlých farbách Gréci stavajú napríklad ako poďakovanie za dokončeniestavby, na jej ochranu. Okolo ciest stavajú smútočnékaplnky. Tak ako sú u nás krížiky, na miestach, kde sa stalo nešťastie.V tých gréckych smútočných kaplnkách sú vždy tri ikony. Ikona Ježiša,ikona zosnulého a ikona patróna zosnulého. V kaplnke sú vždy uložené ajdrobné mince. Tie potrebuje duša na zaplatenie mýta cez bájnu rieku Styx,ktorá oddeľuje svet živých od sveta mŕtvych. Duša má len dve možnosti, ísť k bohovi podsvetia, Hádesovi alebo na Olymp k Zeusovi. Gréci neveria v očistec.
V Grécku sa k ortodoxnému pravoslávnemu náboženstvu hlási 98% ľudí. Omše u ich trvajú aj viac ako tri hodiny a sú bez hudobného sprievodu organa. Počas nich ľudia prichádzajú a odchádzajú, neostávajú na celú omšu. V chrámoch nemajú sochy, iba ikony. Ich maľovanie je krásna mravčia práca.



Aj obloha bola jasnejšia, keď som sa odmotávala z dlhej sukne a nechcelo sa mi odísť z tej výšky skál. Nebo je tam tak blízko, že v noci si tam isto možno spáliť prsty od žiare hviezd.
Ešte raz som sa skúsila usmiať na tú snehobielu tvár pri dverách. Nemohla som odísťlen tak, akoby bez zaplatenia. A keď sa dve oči pri odchode jemneusmiali, odišla som spokojne tmavou chodbou znova medzi vlkov. Cestou dole somrátala otázky a slová obdivu, koľko viery, poslušnosti, skromnosti a pokory,nezlomnej vôle, čistoty a lásky sem musí priniesť ľudská duša, aby tu bolaskutočne šťastná ...
