Privítal si ma nevtieravo a rozhojdal v rytme, ktorý mám rada. Keď zvuk gitary zjemnilo lenivé blues, bola som chytená. Zavolal si si Stage Meridian alebo pánov Dušana Antalíka (gitara), Milana Dočekala (klávesy), Ivana Váleka (basgitara) a Ivana Marčeka (bicie).
Dušan Antalík si zaspieval aj staré Hendrixove „odpaľovačky“
Ale Ty ma poznáš. Vieš, že sa mi vždy viac páčili páni v oblekoch. V ležérnom štýle, len tak bez kravát. Hmmmm, páni z quintetu Ľuboša Šrámeka jednoducho vedeli ako na to. Veľmi rafinovane. Každý jeden od Mila Suchomela, (tenor a sopran sax) Tomáša Baroša, (kontrabas) Matúša Jakabčica,(gitara) Mariána Ševčíka (bicie) až po samotného Ľuboša Šrámeka (klavír).
Milo Suchomel, okrem iného spôsobil, že sa doňho kamarátka ihneď zaľúbila, napriek tomu, že aj pri jeho šikovných prstoch sa nedal prehliadnuť jeden okrúžkovaný. Ale on len naďalej takto objímal svoju lásku.
A takto nežne pohládza svoju lásku Tomáš Baroš
Ivanovi Marčekovi lietali všetky ruky, nohy v neuveriteľnej harmónii
Dal si mi na výber. Cestu do pekla, prechádzku po zemi alebo lietanie v oblakoch. Skúsila som všetko. Neľutujem!
Potom som už len čakala, čím ma v neskorej noci prekvapíš. Až prišli páni, len tu spoza rohu a ako Zbigniew Jakubek Quartet boli úžasní!
Marek Raduli (gitara) Zbigniew Jakubek (klavír) a v pozadí Artur Lipinski (bicie) Ten sa mi páčil najviac. Mladý, dravý, ako z divých vajec :o)
Tomasz Grabowy na bassgitare pohládzal nielen uši
To bola prvá noc a ja som už tušila, že aj tú druhú mi nachystáš tak, aby bola pre mňa nezabudnuteľná. Čakal si ma aj druhý večer. Ako gentleman s nádhernou farebnou kyticou. Čo tón, to kvet, farba za farbou. Mihali sa mi v očiach, zuneli v každej bunke tela. Ako jedna duša. Klavír a saxofón. Ondrej a Ondřej. Krajňák a Štveráček.
Videl si ma takú netrpezlivú, roztržitú, ako vždy keď viem, že ma čaká niečo úžasné. Tušila som, že hneď na prvýkrát odhadneš, čo mám najradšej. Kombinácia latina, swingu a jazzu mi celkom vyrazila dych. Ak sa k tomu pridal aj hlboký pohľad do očí od pána na pódiu. Mullerovo "Milovanie v daždi" v skvelej úprave desaťčlenného Swing & Latin Bandu Roba Opatovského malo zrazu úžasné čaro nepoznaného. Ihneď sa pomyselne rúcala aj dvojmetrová vzdialenosť od pódia ... Hmmmmmmmmm
Tomáš Jakabčic, jazzman, gitarista, producent albumu Roba Opatovského. Decentný to pán.
Jediným rušivým elementom boli štyri ženské, sediace za mnou, ktoré zjavne prišli slintať len na Roba. Ostatných pánov ignorovali. Ich škoda. A na moje psssst, reagovali .... hmm, tak, rozhodne nie ako dámy. Cez prestávku si pri bare dali cibuľové chleby, lebo keď sa vrátili smrdeli ako zájazdový autobus. Prvé tóny skladby Kissing A Fool, mojej srdcovej záležitosti od Georga Michaela, v podaní Roba Opatovského vyvolali z publika jednohlasné: „Aaaaach Booože.“ (moje bolo najhlasnejšie :o) Pridali sa aj „cibuľačky.“ Nuž neviem, bozky a cibuľa ...
„Ten sa mi páči .... hmmmm.“ Vraví mi kamoška. Ten vpravo (Ondřej Štveráček) alebo ten vľavo? (Ondrej Juraši)
Tomáš Bartoš hral "jak ďábel"
Plná emócií som čakala vrchol večera. Nie prvýkrát si mi nachystal tohto pána „jazzmana“. Vždy bol perfektný, sprevádzaný hudobníkmi, pre ktorými skladajú klobúky aj dámy. Akurát mi veľmi chýbal môj miláčik, saxofonista Michal Žáček.
Juraj Tatár za klávesmi zožal obrovský potlesk. Zaslúžene.
Famózny Marcel Buntaj v akcii. Nechápem ako to tí chlapci tak vedia ...
A potom to prišlo. Naozaj nečakane. Za tento zážitok Ti budem vďačná do konca života. „Včera som zažil niečo neuveriteľné.“ Vraví Peter Lipa. „Spieval som na jednej akcii a úplnou náhodou, som mal tú česť zaspievať si s dámou, ktorú keď teraz správnym potleskom zavoláte, tak ona určite príde.“ A ona prišla ... Zľahka, len tak ako keby náhodou, hodila tón do sladkého blues. Okamžite mi vyšli slzy. Spievala ako bohyňa. Celým srdcom! Lebo tak spievajú jedine černošky. Keď prišla k refrénu, každý sa už jednomyseľne podal vlastným emóciám. Som si istá, že ak by bola pridala ešte jednu skladbu, tak celý klub naraz emočne exploduje.
Úžasná Nicol McLoud!!! Obrovský potlesk prosím!!!
"Hootchie Cootchie Man" spieva hlasom čiernym a hviezdnatým ako horúca noc
Dojatý Peter Lipa
Nádherná!
Očarila každého. Raz a navždy!
Bol to úžasný večer. Veď vieš, že som vôbec nemohla zaspať. Toľko emócií naraz. Triedila som ich do rána. Ako keby som vedela ...
Bohužiaľ tretí večer som Ťa nechala samého. Mala som na to vážne dôvody, preto viem, že sa nehneváš. Si predsa gentleman. Prišla som o pánov zo zoskupenia Brezó Quartet. A keby len o tých.
Tento pán, Steve Logan, bol určite veľký šoumen. Ja si ho nájdem! Určite!
A Dan? Hmmmm, Dan a jeho hlas ... Viem, že si rád vyhľadá v publiku jeden pár očí a hrá hru kto z koho. Viem, že je jediný, kto si vie tak úžasne prstom kresliť tóny do prázdna. Viem, že má hlas, ktorý je ťažkoopísateľný slovami. To treba zažiť. Nabudúce.
Robert Balzar to prežíval celým telom a dušou
Slovo na záver. Patrí samozrejme majstrovi Gejzovi Szabadosovi. Bez neho by sa v Košiciach, Medzinárodný jazzový festival neuskutočnil.
Hmmmmm. Úžasné. Jazz, jazzííík? Dáme si rande aj nabudúce? Jazzeň sa len práve začala. Zase Ti budem vravieť: „Len hraj, hraj ... Ďalej to už poznáš. Noc je ešte mladá. A ja budem chcieť, aby nikdy neskončila ... "
Foto: Adrian Forrai www.forrai.sk, Róbert Sándor: www.korzar.sk
Ďakujem páni. Bez Vášho fotografického oka by to bolo pre ostaných chudobné.
