V jednom obchode som zbadala chlapíka ako sa bezmocne potí (teda takých bolo dosť) a pozerá sa raz na predavačku, raz na mňa a raz na nočnú košeľu. Keď to zopakoval asi tak tretíkrát, tak som sa neudržala a vraví mu: „Ak má postavu približne takú ako ja, tak jej bude "elko" rozhodne veľké. Zoberte veľkosť S a pribaľte k nej aj ten pekný župan v rovnakej farbe. Určite sa poteší.“ Ostal prekvapený, potom som začula len zhluk nejakých hlások, ďakujem a potom pípanie pokladne. Stáva sa mi to pomerne často. Vždy natrafím (alebo žeby vyhľadávam?) niekoho, kto sa vybral nakupovať sám a súrne potrebuje ešte tú poslednú kvapku, cent, slovo, kým sa celkom rozhodne. Tu väčšinou zaberá:„Pani, kúpte si ho, veľmi Vám pristane.“ „Myslím, že ju tým veľmi potešíte.“ „Tieto sú najlepšie, tieto si zoberte, mám ich vyskúšané.“ „Zoberte si tú farebnú, tá je veselšia, než šedá.“"Vyzeráte v tom úžasne!"Občas sa stane, že sa náhodou zarozprávame a tak napríklad od netkaných záhradných textílií prejdeme k pestovaniu rododendronov a ešte aj k receptu na koláč. Sú to milé stretnutia, ktoré spríjemnia deň obom stranám. Rada sa rozprávam aj s predavačkami, aj s predavačmi, ale to sa vždy trochu ostýcham, hlavne, keď som na neznámej pôde.Asi neostane nikto prekvapený, ak sa priznám, že neskutočne rada nakupujem darčeky. Vychutnám si to najradšej sama, aby mi tú radosť nikto nekazil odutým výrazom tváre. Občas by sa síce zišiel ochotný nosič, ale načo riskovať. Vždy keď nájdem darček, v ktorom vidím obdarovaného, jeho túžby, tajné sny, jednoducho darček, ktorý rozpráva jeho rečou, rozžiaria sa mi oči a už mi niet pomoci. Občas si cestou mám chuť až poskočiť, keď si už s darčekom vykračujem mestom, šteklí ma v bruchu a teším sa, že sa obdarovaný bude tešiť. Úspešnosť mám takmer stopercentnú :o) Takže vôbec nie je zriedkavé, keď vyberám aj darčeky manželkám kamarátom, známym pre známych, ujom, či tetám pre ich polovičky, stále sa nájde niekto bezradný. No vždy ich aj trochu nabádam, že nie je možné, aby nevedeli po čom túžia ich blízki, ak ich po celý rok nielen počujú, ale naozaj počúvajú, čo vravia, čo cítia, čo sa im páči, po čom túžia tajne i menej tajne. Hlavne ženy sa musia často spoliehať na tie menej tajné darčeky, keď ich pred blížiacim sa termínom jemne, nevtieravo a hlavne pravidelne spomínajú pred svojimi blízkymi. A ešte s niečím sa priznám. Mám taký sen, zo série nesplniteľných. To sú tie, ktoré sú čisto na snívanie. Keby som tak mala strašne veľa peňazí, tak by som si otvorila obchodík, z ktorého by nikto neodišiel bez darčeka. Boli by to totiž darčeky na mieru. Na mieru postavy, túžob, snov, peňaženky. Každý deň by som stretla stovky príbehov, ľudí a prijímala by som aj objednávky na darčeky od zaneprázdnených manažérov s dôležitými termínmi ich manželiek a aspoň približnou predstavou a vkusom obdarovaného. Na dverách by bola ceduľa: „Skúpym vstup zakázaný!“ Nemám ešte celkom premyslené detaily, ale z času na čas na tom pracujem.Darčeky sú krásne, ak sa za nimi nenápadne skrýva darcova snaha, čas, ktorý strávil pri ich kúpe, zháňaní alebo výrobe, alebo tie ktoré sú vtipné a maximálne nepraktické, alebo originálne, ktoré nám pripomenú darcu a príležitosť, aj po mnohých rokoch. Ale najkrajšie darčeky ostanú stále tie, ktoré Vám niekto daruje mimo akéhokoľvek termínu, iba tak, z lásky. A keď o tom rozprávam. U nás v meste je jeden obchod. Teraz pred Vianocami sa tam dvere skoro ani nezatvárali, keďže stále vedú praktické darčeky. Pyžamá, košele, ponožky, svetre a pod. Je tam jedna predavačka. Teda je ich tam viac, ale táto je naj. Volá sa Janka. A za posledné dni najmenej tisíckrát ochotne vybrala, rozložila, poradila a naspäť poskladala kopy najrôznejšieho oblečenia. Je to maličkosť, ale viem, čo by ju potešilo.
