Kedy je nazvyš?

Oproti mne sedelo asi osemročné dievčatko s mamou. Dievčatko ju chvíľu nepokojne pozorovalo, a potom sa opýtalo: „Ako si sa mala mami?" Mama si unavene vzdychla: "Ale, dobre.“ „Hm, máš toho veľa, čo?“ „No, veru mám.“ „Mami a kúpila si mi tú čokoládku v modrom obale? Vieš, tá čo bola minule taká dobrá. „Nekúpila moja, ešte som nemala čas.“ Dievčatko chvíľu váhalo, a tak sa opýtalo: „Mami a nemáš náhodou nejaké zvyšné peniaze? Na tú čokoládku." S mamou sa nám stretli pohľady, a tak pozrela na dcéru: „Nikdy nemám nazvyš.“