Len príjemné s užitočným?

Sedel pri vedľajšom stole, so šéfom a kolegyňou. Typický kravatový typ na služobnej ceste. V jednom kuse a veľmi nápadne sa obzeral naším smerom. Hm. Ak by som mala pätnásť, tak si viem presne predstaviť ako by sme sa chichúňali a červenali. Teraz som však premýšľala, o čo mu ide. Ak je šarmantný, tak nám pošle drink, ak nie, tak nech sa radšej tvári pracovne a pozerá do projektov na stole. Ibaže šarm sa nedostavil a veľavravné pohľady neustávali. Asi po hodine sa všetci traja zdvihli a odišli smerom k výťahom. Nuž, možno sa mu len páčia východniarky, ktovie. Možno ... Aaale to snáď nieeee, on sa vrátil a tentoraz sám. Predsa len za tým bude niečo viac? Objednal si gin s tonikom a tváril sa, že číta noviny. Vôbec by som sa nečudovala, keby ich držal naopak. Pohľad stretol pohľad, ja som neuhla. Naopak. V štýle teraz alebo nikdy som potlačila prirodzenú hanblivosť a kývla mu, že ak chce, môže si k nám prisadnúť. Až smiešne a prekvapene zareagoval: „Ja?“ Nie, volám ten vešiak za Tebou! Naozaj som toto potrebovala? Takmer som si rozhrýzla jazyk. S nevinnosťou muzikanta si k nám prisadol. Už zdvorilostné frázy boli trochu silené. V duchu som si nadávala, aká som sprostá. Ale to by som si bola aj tak, keby som nezistila, čo je vo veci. Hodnú chvíľu sondoval odkiaľ fúka vietor a kto sa chytí akého konca. Zarazila som ho úprimnosťou, tú väčšinou v takejto situácii málokto čaká. V mojom vrecku bol zrazu taký maličký. Zmarili sa mu plány na príjemný večer a skúšal, čo to dá. Nakoniec len ťažko vyklopil, čo som tušila už dobrú chvíľu. Ženatý, dve deti.Dodnes ľutujem, že som mu červeným vínom neoliala hodvábnu kravatu.