Nepredpokladám, že by sa v mojom prípade, niečo také naozaj mohlo stať. Jedine, že by som raz naozaj pracovala v reklamnej agentúre. Vlastne som len chcela povedať, že som včera naživo videla jednu nenápadnú, neklamnú kampaň.Zbadala som ich na tržnici, pri stánku s ovocím. Nenápadne som ich pozorovala, aby mi neunikol žiaden detail. Hneď vedľa predávali slamienky zviazané do kytíc. Ona po nich prebehla očami, kým jej predavačka vážila jablká. On vytiahol päťdesiatkorunáčku a kúpil jej jednu kyticu. Pozrela naňho a nežne mu opravila golier na košeli. Chvíľu som sa ešte motala po tržnici, a keď som zbadala, že odchádzajú, šla som pomaly za nimi. Veľmi im to svedčalo. Šiel z nich životný pokoj. Taký ozajstný, nie ten hraný z "pilierových" reklám. Ruka v ruke mierili do cukrárne. Ju podopierala aj jedna šedá, francúzska kamarátka. Obaja boli zladení v béžovom tóne, len vlasy mali biele. A ONA? Šla vedno s nimi. Tá, ktorá keď sa pestuje, vydrží na celý život.Svoje sny naživo, tak často nevídam.Ten slogan by mohol ostať. Neklamná kampaň na lásku ...
Neklamná kampaň na lásku
Predstavím si na chvíľu ... Pracujem v reklamnej agentúre a zrazu nemusím tvorivého ducha zamykať na tri zámky. Zavolá k nám trochu zvláštny klient, so zvláštnou požiadavkou. Zaujme ma. Podobne ako všetky veci, ktoré nezapadajú do vychodenej stopy. Rozpráva trochu chaoticky. Rozhovor zakončí vetou: „Ľudia zabudli ľúbiť! Chápete to? Neľúbia sa, neveria v lásku! A .... Opustila ma žena!“ Zavesí ...