Kolegyňa mi minule na Valentína priniesla čokoládu.Keďže je spriaznená duša, tak som sa potešila:„Jarka neblázni, nechaj ju pre Jana. Iste Ti večer niečo drobné prinesie.“„Ale nie, kdeže. Valentín je pre neho americký sviatok.Vlastne to tak s tými sviatkami ide pekne dookola.Na MDŽ zase obídem naprázdno, lebo to je zas komunistický sviatok.Na Deň matiek si kedysi aj spomenul, lebo Janka mala pri tej príležitosti vždy vystúpenie v škôlke. Ale keďže je z nej už slečna, tak sa Deň matiek odkladá až do škôlkarskych čias, nejakého budúceho potomka.Na výročie svadby väčšinou zabudne. Meniny a narodeniny mu Janka stále pripomenie. Darček buď vyberú alebo to dopadne ako naposledy. Ja celé leto ošetrujem ruže v záhrade, strihám, striekam ich všeličím možným, chránim ich pred voškami a on mi ich od samej lásky potom otrhá a daruje k sviatku. Tak na mňa hodí taký ten psí pohľad a povie: „Mami, keď ja som taký nemožný.“ No čo s ním mám robiť. To hocikto nedokáže!Večer mu občas náročky poviem: „Oci? Povedz mi, že ma ľúbiš.“ Odpoveď viem dopredu. Slastne zachrapká a zašepká: „Spi uuuuž“. Vie, že sa vždy zasmejem. Vieš, ja vlastne oslavujem vo všedné dni, keď ma poteší nečakane, niečím celkom obyčajným. Sviatky si s troškou cviku dokáže zapamätať každý, ale aj také obyčajné všedné dni, asi len ten, kto ľúbi.Hm. Šťastná to žena.
