Tá, ktorá ľúbi viac

Takto sa mi vždy pokúša siahať na moje predstavy o čistej láske. Maja, najtvrdšia realistka akú poznám. Má v sebe spoľahlivý citový katalyzátor. Mne ho nenamontovali, ale som rada. Aj keď bolestne zakopávam a často by som mohla nadobudnúť dojem, že Maja má v čomsi predsa len pravdu. Ale vždy sa vo mne čosi vzoprie a nemôžem inak. Z knihy „Ženská bezhraničná psychológia“, túto taktickú kapitolu vytrhávam.Vždy, keď sedíme pri káve ja krútim hlavou nad správaním jej cholerického manžela a ona krúti hlavou nad mojou romantickou dušou. Vtedy vždy mávam pocit, že som priletela z inej planéty. Z Bé šesťsto dvanástky, ako Malý princ. „Ty nesmieš byť taká naivná. Vieš, treba vedieť ako na to.“ „Nieeeee, už dooosť, už nič nechcem počuť. Prosím Ťa, rozprávajme sa o niečom inom.“ Čo ak chcem naozaj neskonale ľúbiť a nepotrebujem žiadne zadné vrátka a už vôbec netúžim niekoho nechávať „tak trochu v neistote.“ Láska je všetko, len nie taktik a vypočítavec. Čo ak budem ľúbiť celá, nielen polovičná. Neviem vyjednávať, ani na trhu. Čo ak nechcem hrať neúprimné javiskové pózy? To mám stále žiť s pocitom, že vždy budem tá, čo ľúbi viac? „Aaaach dievča, čo mám s Tebou robiť.“