Bližšie k ľuďom

Vonku je ešte tma, keď skoro ráno všemocne odháňam spánok. Počúvam zvonkohru z farebných sklíčok, ako jemne cinká vo vetre a nechce sa mi z tepla ísť medzi jeho tiché, studené výdychy. Občas, keď mu kráčam oproti, mám taký zvláštny pocit, ako keby som putovala niekam do vyhnanstva. No dnes nie. Je krásne bielo, novoročne ...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (59)
Obrázok blogu
(zdroj: http://www.codum.eu/resize/domain/codum/files/jozefa/020.jpg)

Tak prekonám ten prvotný pocit chladu, ako keď si tvár, s rukopisom vankúša, opláchnem studenou vodou. Pritiahnem si šál ešte tuhšie ku krku a vykročím do ranného povetria celkom malej dediny. Územne patrí k tej našej, väčšej. Občas tam zájdem na rannú omšu. Tam sa mi všetko zdá akési úprimnejšie a maličké ako z ciest Gulivera. Ani čas akoby sa tam nikam neponáhľal. Len si pokojne drieme na priedomí ako mačka, slastne zaliata zubatým slnkom. Je to od nás len pár kilometrov do kopca, cestou ktorá nie je široká a lesy a kroviská okolo ju robia celkom nenápadnou. Dnes som tam narátala osem krásnych sŕn, keď sa nám na okamih stretli pohľady a ako lesné baletky jemne našľapovali na čerstvo napadaný sneh. A božské ticho všade okolo pretínali len zvony, volajúce z veže malého kostolíka. Do lavíc sa tam zmestia len štyri babky, ktoré v huňatých kabátcoch a širokých padákových sukniach objímajú vnúčatá. Tie sa k nim túlia, akoby ešte chceli dosnívať sen, ktorý sa nechtiac pretrhol, keď ich ktosi pred chvíľou vyduril z teplej postele. Pripomínajú mi deti zo starých českých rozprávok. Tie ktoré v noci objavili kúzelné drevá Krakonoša, veria na víly, škriatkov aj na Ježiška a tajne olizujú cencúle ako najsladšie lízanky z bieleho neba. Minule jedno po čítaní z evanjelia do ticha zvolalo: „Ďakujeme veľmi pekne.“ Doľahne to na mňa tak úprimne, čisto a pousmejem sa rovnako, ako keď kantor spoza organu zvolá na krčmovo spievajúce babky: „Nezacahovac!“ Staršie deti sa pred omšou nahlas rýchlikovo modlievajú a tvária sa akosi dospelejšie, v kabátoch zdedených po súrodencoch, keď napomínajú mladších hlasným „psssst.“ S istotou sa obzerajú dozadu a každé vie, na ktorej stoličke vzadu, sedí jeho otec a mohutným hlasom spieva Gloria. V tretej lavici vídavam silnejšiu pani s tromi dospelými dcérami. Všetky oblečené v čiernom. Premýšľam, aké mali Vianoce ...Dnes si stihli takmer všetci vzájomne zapriať šťastný nový rok, keďže v celej dedine naozaj nie je veľa domov. Sú skromné i skromnejšie, učupené v snehu, v malom území, tam, kde majú ľudia k sebe blízko po celý rok.

Katarína Maliková

Katarína Maliková

Bloger 
  • Počet článkov:  187
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

765 článkov
Radko Mačuha

Radko Mačuha

223 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

315 článkov
Karol Galek

Karol Galek

115 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu