Čo už s ním, keď je taký nežný ...

"Tak vrav. Rýchlo! Kedy? Kde sa to stalo a nezahováraj, všetko som počul.""Čože?" Nechápavo sa zatváril a skúšal sa vyznať v spleti vytrhnutých myšlienok, keď naňho všetko bez prípravy vybalil."Neuveriteľné!" "Nič mi nepovieš?" Bez rozmýšľania telefonoval domov. "Mama, nie, že sa zľakneš, vraj som havaroval, len ešte neviem kde." Maminu reakciu si viem živo predstaviť. V hlave tisíc možných scenárov, medzitým jeden aj o tom, že jej brat klame, aby sa nebála. Telom jej určite prešla elektrina a viem kam utekala potom. V tomto sme úplne rovnaké. Mňa jeho telefonát zastihol v čakárni u zubárky, na čo som v prvotnom rozrušení celkom zabudla. Asi preto sa niektorým čakajúcim zdvihlo obočie, keď som mu zahlásila: "Nič si z toho nerob, ja som sa už tiež trikrát vydávala a dokonca som už bola raz aj tehotná." Len som sa nikdy nedozvedela kto boli tí šťastlivci, či nešťastlivci a krásne materské starosti poznám stále len z rozprávania. "A pamätáš sa, keď bola teta Eva v lete smrteľne chorá a usmiata zvážala seno? Tak vidíš. Nechaj ich, nech sa v tom všetci do sýtosti vymáčajú." V pondelok vychádza ďalšie vydanie a na titulnej strane bude už niekto iný. Vždy v nedeľu po omši končí uzávierka. Čo už s ním, s nežným dedinským bulvárom.