Horúca kvapka krvi

Neviem aké slová by najviac podčiarkli včerajšie dopoludnie. Nemám ich ešte veľmi utriedené. Emócie sa ma držia ešte dlho po tom, ako zaznejú prvýkrát. Len viem, že sú spojené s pocitom spolupatričnosti, spriaznenosti, obety a pocitu, že sme boli všetci na jednej palube. Na Národnej transfúznej službe v Prešove sme stretli celú triedu nebojácnych dievčat. Ihiel sa naozaj nebáli a tesne pred odberom si pripravovali program na stužkovú. Najprv začali len tak potichu, a tak za povzbudenia sestričiek spustili trojhlasne Gaudeamus igitur. A vôbec nie falošne! Potom už spievali sestričkám na želanie. Ľudia, čo šli okolo, tam chodili zazerať, predsa len na nemocničných chodbách spev často nepočuť. Nebol to všedný okamih ... A tak všetci študenti neváhajte! Ešte týždeň trvá akcia, Študentská kvapka krvi. Minulý ročník bol rekordný. Skúste ho prekonať! Minule tu v diskusii ktosi povedal, že „darovať krv, to je pocit, ako keby ste sa zakaždým čerstvo zaľúbili ...“