Komparzisti

Pokúsil sa vstať. Odrenina na jeho tvári vyzerala hrozivo. Vravel čosi nepochopiteľné a absurdné: "Pani! Pani, zastreľte ma! Mne sa už nechce žiť! Ja, ja neviem ..." Kým prišla záchranka, tak sme sa mu spolu s jednou tetou snažili rozprávať čosi o zmysle života, o tom, že každý je originál a netreba sa vzdávať. Ťažko sa mi v takejto situácii hľadali slová. On sám prežíval skutočnú rolu života a kým bojoval, okolo neho prešlo množstvo komparzistov. Komparzisti nevšímaví, zahľadení, ľahostajní, telefonujúci, slepí, nemí, hluchí. Komparzisti zo skutočného každodenného filmu ulice. Chcelo sa mi plakať, ako vždy, keď zo seba potrebujem dať von priveľký nápor emócií. Silná vedľajšia úloha.