Len nie všetkých do jedného vreca

"Taaaak a už máš po bicykli." Počujem mamin hlas v telefóne."Ako to? Po akom bicykli? Mama?""Noooo, vieš, včera tu zvonili takí dvaja. Najprv si vypýtali pohár vody, a tak či nemáme aj nejaké oblečenie pre deti. Ja ich tuším aj poznám, ešte z čias, keď som pracovala v úrade. Dodnes mi už z diaľky zdravia.""Jooooj pani, Vy ste dobrá.""Mamaaaa, k veci.""Tak som teda prevetrala skrine, do tašiek som im natlačila Martinove maturitné nohavice, košele, aj Tvoje sexy tričká. Nakoniec zobrali aj staré otcove saká.Nemohli sa uniesť, a tak otca napadlo, že ten Tvoj starý bicykel aj tak v pivnici zavadzia, tak si zobrali aj ten.""Jaaj takto, môj starý kamoš Sobi 20. Hm, nuž, keď si opravia ten starý defekt, tak je takmer ako nový. Budú mať krajšie prázdniny.""A kedy prídeš?""Ešte neviem mama, musím končiť.""Hej, aj u nás bola minule taká staršia pani s mužom." Vraví mi kamarátka."Tiež som ich vybalila, pridala som im aj dve plechovky domácej šunky, nech si pochutia. Tak som v skrini zbadala moje krásne americké šaty, Jožo ma v nich prvýkrát pobozkal. Nadobro som sa rozlúčila aj s nimi, aj tak sa už do nich nevtrepem. Takí boli radi, ďakovali mi a ja som mala dobrý pocit.Potom som šla poobede z obchodu a zrazu vidím, ako si moje americké šaty s ružami, veselo plávajú v našom dedinskom jarku a cez cestu, dym a čiara, prefrčal starý Mercedes. Tak to máš tak."Ale ani tucet v jarku odhodených šiat, ani nič podobné, ma neprinúti hádzať všetkých na jednu kopu.