„Tak náhodou som v dvanástich bola trochu zaľúbená do Jasona Donovana a dodnes si pamätám ako spieval „Ááár es vííí pííí.“ Nerob paniku, len Ťa prosia o odpoveď, či prídeš alebo nie. A ak tam pôjdeš a koná sa to večer, tak nezabudni na smoking!“A čo Vy páni?Viem, nikto od Vás nežiada, aby ste poznali naspamäť spoločenské výrazy ako „c. t.“, „s. t.“, ak sa v spoločnosti príliš často nepohybujete. Ale už sa naučte aspoň to, že k oblekovým nohaviciam sa nenosí obuv ako na Štrbské pleso, že do práce sa nechodí v oblekoch ako z azbestu, že do divadla sa nechodí v pletených svetroch a ďalej radšej nepokračujem. (vidím to denne). Aj keď stále vravím, že muž je vizitka ženy. A páni! Vraj sa nič necení tak vysoko ako zdvorilosť. To že máme vždy prednosť, hádam viete. Všímajte si, či sa cítime dobre, či sme v pohodlí. Buďte milí a pozorní. Nám ženám to stále veľmi lichotí. Ale robte to prirodzene. Vráti sa Vám to. Určite.Ako vždy, aj tu treba odhadnúť mieru taktu. Nebudete predsa usádzať ženu do auta, keď idete z bežného nákupu z hypermarketu. Ale v správny čas galantne podaná ruka, dávka taktu, či zdanlivo nenápadné gesto, neraz dokážu divy a čosi o človeku nenápadne prezradia.Pamätám si na jednu scénu z filmu, kde Chazz Palminteri dáva chlapcovi posledné rady pred prvým rande. „Najprv otvoríš dvere na strane spolujazdca. Pomôžeš jej nastúpiť a zavrieš dvere. A potom dávaj dobrý pozor! Ak sa nenačiahne a neotvorí dvere aj ona tebe, tak myslí iba na seba, nechaj ju tak! Ale ak sa načiahne a dvere ti otvorí, choď s ňou na rande, je to dobré dievča.“Hm. Páni je to na Vás. Alebo teda, aj na Vás.
