Reč srdca je všade vo svete rovnaká

Už pár dní prúdi mestom príjemná zmes rozšantenej detskej vravy a uhrančivých pohľadov cudzincov. Dnes sa končí piaty ročník detského futbalového turnaja Fragaria Cup 2006. Možno by bolo zaujímavé, opýtať sa zástupcov, každej zo sedemnástich krajín, ako sa u nás cítili. Keď som šla včera mestom, tak som cestou premýšľala, o čom okrem futbalu, budú doma rozprávať.Pri stánku so zmrzlinou som stretla futbalové mužstvo malých Rusov. V ruke zvierali mince a všemocne preratúvali, koľko kopčekov zmrzliny si za ne ešte môžu kúpiť. Zistila som, že moje znalosti ruštiny už dosť vybledli, že ja síce “panimaju, ale gavarit neznaju." Predbehol ma vysoký uhladený pán. Zjavne na tom bol s ruštinou lepšie. Keď zistil, že im ostalo len pár drobných, doložil im na poriadnu, veľkú zmrzlinu. Tak sa tešili, ako keby práve vyhrali turnaj. Možno aj o tomto budú doma rozprávať.Partiu naladených Bieloruských trénerov sme stretli na terase pri pive. Stoly sme mali dosť blízko seba, tak sa k nám hneď prihovorili. Veľmi zvláštnou zmesou jazykov sme sa chvíľu rozprávali o hokeji a traktoroch :o) Chutilo im naše pivo. Možno budú doma rozprávať aj o usmiatych Slovenkách, ktoré sa celkom "vyznajú" v chlapských veciach.V jednom obchodíku sa tlačili malí Poliaci. Kupovali si kľúčenky so znameniami. Dlho vyberali, jeden chcel pre sestru, jeden pre mamu, predbiehali sa jeden cez druhého. Ten malý priestor na chvíľu celkom zaplnila mäkká poľština. Z tej nákupnej horúčky si jeden z nich zabudol na pulte peňaženku. Kamarátka mu už utekala oproti. Vrátil sa taký preľaknutý, až som ho mala chuť hneď na mieste vystískať.Malých Rumunov sme zase stretli v potravinách. Predavačky im pomáhali s nákupom, aby toho mali viac, za menej peňazí. Tešili sa, koľko vecí si nakúpili a ešte im aj vydali drobné. Možno sa večer prejedli sladkostí, ale nezabudnú na svoj veľký nákup.Na pešej zóne, si zostava malých Francúzov, v pekných modrých dresoch, šikovne nahrávala loptu. Keď im na okamih lopta odskočila medzi ľudí, vrátil im ju decentnou nahrávkou starší pán. Čosi naňho zborovo zvolali a už sa venovali lopte.Keď som večer vracala domov, vo dvore hrali futbal malí Španieli. Možno budúci Raulovia. Sledovala som našich ako si za rohom dávali dokopy všakovaké cudzie slovíčka a premýšľali ako sa k nim pridať. Malé Slovenky sa na nich hanblivo usmievali a zrazu nevedeli, ktorým držať palce. Nechcela som im kaziť hru, tak sa ich snažila nejako obísť. A píšťalka fešného rozhodcu pískala ešte hlasnejšie. Ale nie na malých futbalistov :o) Počula som ich vykrikovať ešte dlho do noci. Mali krásny začiatok prázdnin.Hm, neviem. Možno len pri deťoch máme vždy akési mäkšie srdce a možno sme ešte stále národ so srdcom na pravom mieste.