V takýchto chvíľach sa kričí "Chyťte ho!" Ale nestačila som sa ani otočiť a útla predavačka rázne schytila za rameno asi osemnásťročného chlapca."Daj sem tú tašku!" Snažil sa jej vytrhnúť, tak ho dobre stavaný predavač dosť surovo zrazil na zem. "Čo ho bijete?! Nechajte ho! Veď nič neurobil! Rozhorčovali sa okoloidúci ľudia."Zober mu tašku.""Nič som neukradol, nič tam nie je!""Nebite ho! Stačí zavolať mestskú políciu!" Predavačka mu silou vytrhla tašku. "Že nič neurobil?! Pozrite ako sa kradne! Takto sa kradne!"Najprv som nechápala, veď tá taška bola ozaj prázdna."Ahaaa, ja už viem!" Kamarátka si už čosi v obchode odkrútila, takže neprehliadla alumíniovú fóliu, ktorou bola taška vystlaná."Do takejto tašky nahádžeš ukradnutý tovar a pri východe jednoducho "nepípaš." Nechápavo som krútila hlavou. Mladík za nami si s pokojom Angličana vykračoval z nohy na nohu. Pre istotu som pevnejšie stisla kabelku a až potom sa mi zavreli prekvapené ústa.
Takmer dokonalé zlodejské praktiky
Kroky ľudí sa dali rátať, slová, tváre a topiaca sa zmrzlina tvorili príjemnú kulisu denného mesta. Nečakane ju vyrušil až beh útlej predavačky a atletický šprint mladého predavača.