Blues pre jeden hlas

Už len polhodinu, či ešte polhodinu. Neviem sa rozhodnúť pri pohľade na hodinky. Hm. Čakať hodinu na prestupnej stanici sa dá vydržať len s nedobrovoľne vypestovaným zácvikom. Trpezlivosť a čakanie. Moje slabé stránky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (21)
Obrázok blogu
(zdroj: http://noahgrey.com/vault/photolog/view.php?p=683)

Krátim si čas a všímam si ľudí. Premýšľam kam a odkiaľ idú, čo sú zač, ako sú na tom s nedeľným blues, a či im je vôbec známe. Už pred pätnástimi minútami som začala drkotať zubami. Vycestovala som si len tak naľahko, ale s ťažkými taškami a slnko je ešte falošné. Mohla by som začať zapisovať značky áut. To sme občas s bratom ako deti robili. Pravda, kedysi sa cez dedinu až toľko áut nepremávalo. Teraz ma míňajú len autá s rodinami, svokrami, mrzutými deťmi, ktoré sa vracajú z napoly povinných návštev a ešte zopár tiež vycestovaných alebo iných výletníkov. Ak by som mala viac guráže a odvahy, tak možno stopujem, alebo zájdem do miestnej krčmy. Možno by tam boli ku mne viac pohostinní. Ale guráž a blues, jednoducho dokopy nejdú. Tú myšlienku celkom zavrhnem, keď okolo mňa prechádza zopár chlapíkov, ktorí sú už celkom pod gurážou.Zachytím aj troch výrastkov v gatiach, čo majú rozkroky až niekde pri kolenách a ich šírka závisí od benevolentnosti rodičov. „Čo je toto za móda ...“, povedala by moja mama. Keď sa vracajú späť, tak má každý z nich v puse červenú lízanku. V tej kombinácii vyzerajú trochu smiešne. Tušila som, že to s tými gaťami nemyslia až tak vážne. Zbadám sympatického pána a mieri rovno ku mne.„Ide teraz niečo?“„O dvadsať minút ide autobus a o polhodinku vlak, tak si vyberte.“„A vy? Kam idete? Do školy?“„Ste milý, ale ja už dávno nie som študentka.“„Taká mladá a už pracuje? A kde pracujete?“„Štátna správa, nič zaujímavé."“Heej? Aj môj syn teraz končí niečo podobné.“Je veľmi šikovný ... Hm? Čo?A nechcete pracovať vo finančníctve? Mne sa teraz celkom darí.“...„Zaťali ste do živého ...“„S tým finančníctvom?“„Nie, s tým druhým. To neskúšajte. Takto to nefunguje.“...„Tak, ja asi pôjdem na ten vlak. Predsa len, nejdete so mnou?“„Nie, radšej nie. Autobus je tu už každú chvíľu.“A blues je práve uprostred refrénu. Bytostne precítim každú myšlienku a zatopím sa v mori s otázkami. Ešte stále neviem plávať, a tak sa len pýtam a pýtam a chytám sa nevedno čoho. Prečo som tu a nie kdesi celkom inde, prečo sa ma vždy chytí blues a nie trebárs rumba. Neviem.Čo tu vlastne robím ...„Poprosím jeden, aj s batožinou.“„Celý?“

Katarína Maliková

Katarína Maliková

Bloger 
  • Počet článkov:  187
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karol Galek

Karol Galek

115 článkov
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

315 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu