Zo snenia ma vyrušilo známe dvojité škrtnutie zápalkou a následne za ním cigaretový dym. To si len vedľa prisadli dvaja mladíci. Hodila som im jeden postačujúci pohľad a odsadla som si inam.Potom som ju zbadala. Stretli sa nám zraky a už aj sedela pri mne. Spolupráca očí funguje vždy dokonale. Poďakovala mi, keď som si neodsadla. Veľa rozprávala. Bola rada, že je na okamih s niekým, kto ju počúva. Vravela aj, že jej zatiaľ nebýva vonku zima, veď bol ešte teplý október. A má zopár priateľov, s ktorými si navzájom pomáhajú, a že aj dobrí ľudia sa stále nájdu ...Keď odchádzala, vybrala z vrecka ruženec a spýtala sa ma, či mi môže dať na čelo krížik.Prikývla som, a potom mi nečakane pridala na čelo bozk. A že vraj všetko bude dobré. Uvidím ...Ešte dlho som cítila „zvláštno“ v jej očiach. Boli tmavé, spýtavé.Potom prešlo pár dní, týždňov, lavičky a stromy v parkoch spustli. A na mňa sa v jeden deň, spoza rohu, začalo škeriť šťastie. Či bolo len zubaté, ako jesenné slnko, to zistím až časom.A možno pôjdem znova do parku. V skrini mi padol zrak na jeden kabát, čo už nenosím.Pristal by jej.
