Keď kráčam s kamarátkou po meste, občas nechápem ako dokáže naraz rozprávať o mužovi, škole, robote a medzitým všetkým si stihne všimnúť aj letné zľavy vo výkladoch. Nie vždy to stíham v hlave naraz spracovať. Tak si vychutnávam zmrzlinu a počúvam. Kým sa dostanem k čokoládovej, tak už preberie(me) tri témy dňa."No a teraz mi povedz, či je ten môj muž normálny. Veď on je chorý. Teraz počúvaj, čo mi minule urobil."Hlasitý monológ preruší milý pán:"Dobrý deň dámy, nech sa páči, kúpte si Cestu." (obdoba NB)"Hiiii, pozri tam. Z tisíc tristo na šesťsto korún." "Dobrý deň dámy, nech sa páči, kúpte si Cestu." Skúša to ešte raz.Ukradnem si chvíľku a odpovedám: "Dobrý deň, ďakujem Vám, ja už mám." "Ty tak hovoríš, keď Ťa otravujú? Že už máš?""Ty si dobrá, neotravujú ma. Naozaj mám už aspoň dva výtlačky.""Ale viete čo, počkajte, dám Vám aspoň stravný lístok.""Milá pani, dakujem Vám, prajem pokojný deň." Usmial sa a skúšal šťastie ďalej.O týždeň neskôr."No a teraz mi povedz, či je ten môj muž normálny. Ja už neviem, čo s ním mám robiť. To je strašné.""Dobrý deň dámy, nech sa páči, kúpte si Cestu."Dobrý, no, dajte mi jeden.""Vieš, že som mu minule nechala stovku? Nemala som drobné.Poď so mnou, nechala som si tu včera odložiť jeden opasok.A teraz mi Ty povedz, či je ten môj muž normálny. Veď ..."Milo prekvapená som sa tentoraz nedostala ani k slovu.Viem, že najkrajšie skutky sú tie, ktoré robíme v skrytosti, ale niekedy je dobré o nich rozprávať. Môžu byť nákazlivé.
Dobré skutky sú nákazlivé
Niekedy sa vrátia ako bumerang a obdaria Vás ešte raz.