Volá mi mama:
„Príď domov. Nemôžeš si zobrať pár dní voľna?“
„Myslím, že by to šlo.“
V duchu premýšľam. Hmmmm, dovolenka, o tej snívam. Nelákajú ma diaľky. Len nech je to niekde, kde je rajský vzduch, vôňa blízka a niekto plus ja.
„Príď, má byť celý týždeň pekné počasie.“
„Len aby. Kolegyne si už zo mňa uťahujú, že koľkokrát mám ja dovolenku, tak sú záplavy.“
Hmmmm, dážď, ako ho mám rada, keď tak jemne píše na rímsu, ja čítam jeho riadky a niekto mi šepká: „mmmm, voniaš kvapkami.“
„Príď, varila som pirohy.“
„Mňaaaam mamaaaa, ale to bude poriadne preplnená penzia.“
Hmmmm, možno by stačili cestou nazbierané maliny. Všetko by bolo malinové. Aj niekto.
„A otec chce ísť na huby a samého ho nechcem pustiť.“
„Supeeeer, aj fakultatívny výlet bude. A penzia podľa plnosti košíkov.“
Hmmmm, nechala by som sa z(a)viesť hocikam. Aj na samotné kraje sveta, aj na vrcholy.
„Aj lipu, aj hrach treba oberať. Joooj, čo všetko treba robiť, za tých pár dní to ani nestihneme.“
„Teda, mama, to je ale pestrý animačný program.“
Hmmmm, v kombinácii niekto a ja, si viem predstaviť čokoľvek. Možné, aj zdanlivo nemožné.
„Akurát k susedom pribudli ešte ďalšie deti, takže Ti bude veselo.“
„Aha. Rušný denný aj nočný život, vychytené stredisko vhodné hlavne pre mladých ľudí.“
Hmmmm, hlasité ticho hrané vtákmi, vetrom a cikádami, šum lásky, slová a vety niekoho.
„A aj kosiť treba.“
„Zelené more má príjemnú teplotu, nie sú tam žiadne medúzy, pŕhli iba žihľava a tá je zdravá.“
Hmmmm, len tak kráčať v tom zelenom mori, ráno aj večer, naboso. Potom mi niekto nežne ohrieva studené nohy.
„Tak kedy prídeš?“
„S tým autobusom o šiestej.“ Doprava je vždy individuálna.
Hmmmm, možno by ma niekto niesol aj v náručí, keby ma už veľmi boleli nohy.
„Budem Ťa čakať.“
„Teším sa.“
Vlastne, kde mi bude momentálne lepšie než doma.
Hmmmm, možno raz, snáď, hoci aj „last minute.“
