Farby šedého decembra

Blúdim mestom a nechtiac chytám kvapky v podvečernom daždi. Nikým nevolané, padajú ľuďom do vareného vína, sladkej medoviny a na dáždniky, ktoré sa krčia pod Vianočným pódiom. Zbor spieva o zástupe anjelov, o Dieťati a mne sa zdá, že sa vo vzduchu lúči skôr posledný október, než panuje predvianočný december. Pozorujem ľudí ako si hrejú ruky, aj hlavy pri víne a punči. Dvaja páni si s chuťou odhrýzajú z pečenej klobásy a mne je do smiechu, keď vidím ako ich okrem mňa, pozorujú dvaja westíci a olizujú sa pri každom ich kúsku. V červených károvaných, psích oblekoch vyzerajú ako z hračkárskeho obchodu. Jedného z nich pohladím po mokrej srsti. Je jemná, snehobiela. Tisíckrát v tom decembrovom daždi zatúžim po bielych Vianociach ... do duší, aj do sveta ...

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (60)

Ale ráno je opäť daždivé a šedé. Nechcem sa len tak vzdať, a tak beriem dáždnik a vyberám sa hľadať ďalšie farby decembra. Borímsa v blate, veľké kvapky z lesných stromov mi padajú rovno zagolier, driapem sa cez kríky, tŕnie zo šípok sa mi bolestivo zabára do prstova mokré bodliaky mi zdobia šál. Po chvíli mám už celkom premočené aj ponožkya z konárov starej borovice ešte dostávam sprchu rovno do tváre.

V duchu si vravím, že už len párkrokov a budem si v teple, pri šálke lipového čaju triediť pocity,premýšľať prečo je všetko akosi naopak. Nielen s tým usmoklenýmdecembrom ...

Len sama so sebou, skúšam malépredvianočné upratovanie v duši. Ukladám si vetvičku, ku vetvičke,myšlienku ku myšlienke, pocit k pocitu. Dávam tak pravé mená túžbam po farebnomsvete ...

Takýto farebný december mi vyšiel spod rúk inšpirácie