„Počúvaj, počúvaj ma, rýchlo Ti musím čosi povedať!“„Nemusíš, viem. Určite Ťa pozval na kávu.“ „Áno! Meškali sme obaja do práce, ale bolo mi to celkom jedno. Rozprávali sme sa a rozprávali. Keby si vedela aký je sympatický!""Hm. A nejaký háčik v tom nebude...?"Bol. Cez víkend sa náhodne stretli v meste. Ako vzorný otecko tlačil kočík a usmieval sa na manželku. Onemela. Našťastie ho potom už nikdy viac nevidela.O pár mesiacov, nabitá novou energiou, mi znova básni o ďalšej známosti. Miesto stretnutia - podnikový bufet. Priam ideálny na nevinné zoznámenie. Po pár týždňoch sa jej pri rannej káve opýtal, či by jej prekážalo, keby sa stretli tak veľmi diskrétne. Má totiž aj priateľku a ešte sa nerozhodol ako ďalej ...Toto sú mužské rozmary?Pýtam sa kamaráta: „Prečo toto Vy muži robíte?“ „Vieš, my sme občas také svine.“PS: Pre prípadných oponentov, platí to aj v opačnom garde.
