Tak budem chcieť naraz povedať aj tisíc slov, z ktorých polovicu budem ľutovať už na perách a ani dve brány, jazyk a zuby, mi v tom nezabránia. Až tie slová dopadnú, nastane ticho a po ňom dúha, ako po búrke. A potom, ideme ďalej.Povedzme, že ma sklame niekto, komu verím ... Práve vo chvíli, keď to čakám najmenej. Zabolí to a ešte dlho bolieť bude. Ale dám mu druhú šancu. Zaslúži si ju každý. Aj keď to ľahké nie je.Povedzme, že ma niekto z možných príčin pošle do kelu ...Zariadim sa podľa toho. Nosím zopár vlastností, ktoré už síce nezmením, ale môžem ich zmierniť. Hlavne, keď viem, kde som spravila chybu.Povedzme, že ma niekto poza chrbát ohovorí ...Prehodnotím svoj vzťah k nemu. Pre istotu sa obzriem sa dozadu, či nenájdem príčinu slov, ktoré sa mi do uší dostať nemali.Až zrazu stretnem ľahostajnosť a neviem s ňou nijako bojovať.Proti nej som bezmocná ...
