Keby som bola mužom, jedno viem určite. Dvorila by som ženám. Tak šarmantne a elegantne, so správne nadávkovaným taktom, aby sa každá cítila tak úžasne žensky, ako kráľovná jedinečného okamihu. Neváhala by som osloviť hoci aj neznámu ženu na ulici, a to len preto, že jej tie biele šaty naozaj pristanú alebo preto, že má pekný úsmev. Alebo by som sa opýtala, kde kúpila takú zmrzlinu, ktorá má rovnakú farbu ako jej pokožka. Alebo by som sa v šibalskom štýle L+S spýtala, či nemá šnúrku, lebo by som s ňou chcela nadviazať rozhovor. A keby mi už celkom došla fantázia, opýtala by som sa aj koľko je hodín, len aby som počula jej hlas. Pýtala by som sa donekonečna, kým by sa nenašla tá jediná a pravá. Keby som bola mužom, možno by som viedla dôležité obchodné rokovania, vyznala sa v ekonomike a peniazoch, vážne čítala hospodárske časopisy. Ale doma by som nevedela urobiť kakao alebo by som potrebovala návod aj na to, ako zavesiť osušku na radiátor. Keby som bola mužom, možno by som sedela s kamarátmi v krčme, pri pive, pozerala a husto komentovala futbalový zápas. Jedli by sme hrianky s cesnakom, utopené špekáčiky a pili pivo. Ženy by nám v tú chvíľu vôbec nechýbali. Dokonca ani vtedy, ak by nám horčica stekala po tričku a prejedli by sme sa utopených špekáčikov. Keby som bola mužom, určite by som neklamala ženám. Nehľadala by som falošnú útechu v náručí slobodných žien, len preto, že mi doma niečo chýba. Zadné vrátka by som navždy zamurovala a postavila by som sa k problému ako chlap, nie ako trasľavá huspenina.Keby som bola mužom, možno by som celú sezónu ťažko pracovala ako murár na stavbe. Mala by som rada túto prácu, lebo by mi doslova pod rukami, rástol výsledok. V zime, počas dlhých večerov by som písala krásne verše, ktoré by sa jedného dňa náhodou dostali do rúk vydavateľovi. Milovala by som také krásne paradoxy života.Keby som bola mužom, ženatým mužom, aj by som si občas zašla s kolegami niekam do mesta. Ale ak by sa rozhovor uberal smerom, čia milenka je lepšie utajená, sánka by mi padla až do piva a nemala by som čím prispieť do plodného rozhovoru. Ospravedlnila by som sa a bolo by mi úplne jedno, či si myslia, že som z tých “podpapučových“. Asi by som im ťažko vysvetľovala, že jednoducho milujem svoju ženu a deti.Keby som bola mužom, vedela by som, že vypĺznutými rečami ženu najskôr znechutím. A nepomohli by mi ani prostriedky na účte, ani dve garáže a vysoké školy.Keby som bola mužom, načúvala by som ženám. A hlavne vtedy, keď sa len zdá, že nič nevravia. Premýšľala by som, že im slovami alebo skutkami môžem ublížiť. Snažila by som sa porozumieť ženskému pohľadu na svet a z tej snahy by vznikali nezabudnuteľné situácie. Práve v nich je láska krásne zabalená. Keby som bola mužom, milovala by som život rovnako a každý deň by som ďakovala Bohu za všetky stvorené Evy na svete. Som rada, že sa vtedy pred rokmi, hore rozhodli, stvoriť ma ako ženu.Skúmaná vzorka mužov v mojom okolí naozaj existuje.
