To je ako keď niekoho milujete. Anido konca života nezrátate počet dôvodov, prečo práve s týmto človekom dýchatenajradšej. Tak nejako je to so mnou a letom.
Keď v podvečernej záhrade beriemvšetkými zmyslami, čo sa mi núka, vravím si zakaždým, že to všetko je právev túto chvíľu porovnateľné s tichom a krásou svätých katedrál. Tolen občas mi ho prekričia otravné myšlienky.
V potoku za záhradou búrkaskolila starú vŕbu. Voda teraz tečie ponad starý kmeň a robí tak príjemnúkulisu malého vodopádu. Je to koncert na želanie. Včerajšia návšteva vravela,že si tu rozloží stan, že ju ani k moru netreba, a že konečne chápeprečo tu rada trávim dovolenku.
Vo vzduchu voňajú plevy z obilia.Na obed, uprostred horúceho lánu, klasy jemne praskali s mne sa zdalo, žeuž nepočujem nič iné. Najvyšší čas na žatvu. Len kvôli počasiu sa trochuoneskorila. Ako hovorí ujo Štefan, Pánboh gazda, nie Goliáš. Tento čas mi pripomínadetstvo. Čakali sme na bráničke na kombajny a stopovali družstevníkov, abysme mohli aspoň chvíľu kosiť s nimi, trúbiť na liazky a zviesťsa s vlečkou plnou pšenice až do mlyna. Ráno nám chlieb akosi lepšiechutil a zjedli sme aj tmavé kôrky.
Mám pocit, že na dedine sú detistále rovnaké. Aj dnes deti za jazdy naskakovali na vlečku traktora. Minule tuboli dvaja bratrancovi šarvanci z mesta. Nevidia často živé sliepky a týmnašim už chýba len rozprávať, také sú rozmaznané. Jedna bola chorá alebo akopovedal Peťo, už umierala na starobu. Otec chystal na slepačiu eutanáziu.Chalani prosíkali, že to chcú vidieť. Otec vyšiel zo šopy s klátoma sekerou ako majster kat a zaťal. Obaja s výskotom narazzatlieskali. Som si celkom istá ich slohovou prácou na tému zážitokz prázdnin.
Každý deň mi robí spoločnosťkocúr od susedov. Chodí k nám na olovrant. Už vyfasoval aj svoju misku. Vždymu nechám nejakú maškrtu. Potom sa chvíľu líška, vyvaľuje sa v hriadkes mrkvou, a tak odíde domov. Predvčerom ho z dvora vyháňali žltochvosty,čo si u nás urobili prístavbu v starom lastovičom hniezde. Spomeniemsi na to čo mi rozprávala Zuzka, keď mali doma malé lastovičky. Chystal sa nane kocúr a mama lastovička nad ňou krúžila dovtedy, kým sama neprišla zahnaťkocúra. Dojíma ma takýto úžasný súlad života a života.
Tie naše žltochvosty pozorujem celédni. Každý deň sa o niečo menej boja. Za istý úspech považujem deň, keď sijeden sadol na operadlo stoličky asi na dva metre odo mňa. V zobáku držal húsenicu.Je to stokrát lepšie ako prírodopisný seriál v telke. Štyri mláďatkáchodili kŕmiť každé tri minúty. Vážne, stopla som to. Mladé vykúkaliz hniezda ako malí punkeri, s čiernym našuchraným páperím nahlávkach. Pred týždňom už vyleteli z hniezda. Počujem ich spievať všadenaokolo. Ráno ma budia jemným popiskovaním.
V auguste vonia každý kútzáhrady inakšie. Tohto roku je všetkého nadostač. Ako keby chcela prírodazahladiť svoj dlh z minulého roku. Najradšej mám vôňu nezrelých paradajok.Odštipkávam im nové zelené výhonky, aby stihli všetky dozrieť. Pomedzi ne stálepadajú jablká a ja z nich dodnes rada vyjedám sladké hnedé modriny. Chodímcelý deň naboso, zašívam sa do kukurice, robím si pohodu a vychutnávam sivšetko čo ladí so mnou a s letom.
Teším sa z každého kúska môjhosúkromného zeleného ostrova. Z rozkvitnutých byliniek, kvetov, tepla,ticha, z farieb leta, aj z nekončiacej roboty a opálenej tváre.Všetko tu mám ako na dlani. Bolo by hriechom prehliadať tú nádheru.
Stmieva sa a ja by som najradšejostala spať tu, uprostred záhrady.
Z poľa naproti odchádzazelený kombajn E 514 a ja viem, komu práve padla.
V diaľke zabrechal pesa ja viem, že sa volá Bojo. Sú to len malé istoty domova. Ale ...
Hm. Nebo je hviezdnaté. Zajtrabude krásny deň.
