"Mali by Vás zatvárať."

Občas sa pritrafí, že sedím pri stole s mužom, nenásytným realistom. Rád si užíva svet tu a teraz, taký aký je a bez servítok."Počúvaj ma Katka, Ty sa musíš zmeniť. A hneď.""Ale ja nechcem, mne je dobre tak. A vôbec, ľudia sa nezvyknú meniť.""Vieš, dnešný svet je sviňa. Musíš to brať takto.""Nie, nie, svet je taký, aký si ho urobíme. Je najjednoduchšie povedať, že svet je taký a hotovo. Tak si všetci užívajme, každý s každým, žerme, pime a vravme si, že svet je aj tak sviňa, tak na čo nám je taký prežitok ako láska. Predstav si, že by každý rozmýšľal rovnako. Veď by sme to tu mohli za pár rokov všetci zabaliť.""Uf. Aj tak by Vás mali všetkých zatvárať."Bez rozmýšľania do seba prevrátil pohárik Horca a stúpali sme na Hrebienok.Ďalšie vety sa mi zliali do jednej nepochopiteľnej hmoty. Radšej som pozorovala ďalšie kontrasty života. Široko ďaleko len bolestné kýpte stromov a vedľa nich malé prvosienky, ktoré sa neochvejne predierali na slnko cez kopy suchých konárov. Možno raz naozaj budú romantické duše sedieť vo väzení, ale napriek všetkému budú vždy túžiť po teplom, láskavom dotyku. Hm. Ako tie prvosienky.