Mementá lásky

Otváram svoju škatuľu strednej veľkosti. Vždy premýšľam nad tým, čo je lepšie, keď by bola veľká a prázdna alebo malá a preplnená. Zmes vôní, chutí, slov a gest ma okamžite odnáša ďaleko. V dlani zvieram vysušené lupienky poľných kvetov, darovaných v chvate rozpačitej prvej lásky. Pozerám na fotku s textom krásne naivným, čo písala ruka roztrasená náhlym vzrušením. A je zrazu tak blízko, tá omamná vôňa leta, hanblivé líca a chichot stíšený nežným bozkom. Zo spomienok na prvé zaľúbené leto ma vytrhne zbierka básní. Sú moje, zviazané v bielej koži, adresát je už neznámy. Zásielku si nikdy neprevzal. Vedľa nej je uložené srdce z medu, zdobené sladkým nápisom. Je ich viac, vždy som ich mala rada, pre mňa sú vždy krásnym a nadčasovým darčekom. Tiež mi ostali a ako neprevzaté zásielky sú darované už len mojej známej škatuli strednej veľkosti. Povzdychnem si a už som začítaná do riadkov, stále navoňaných listov a pohľadníc. Na nich som mala najradšej krásne "PS-ká" na konci. Vybledlo len písmo aj z tých úprimných aj z tých nikdy neodoslaných. O príbeh sa hlási aj malá žltá škatuľka od jemnej retiazky, tiež ju raz držali čiesi ruky. Už cítim parfum s vôňou musku, ktorý mal raz ktosi na golieri, spolu s odtlačkom červeného rúžu. Tak prebudím starú obohratú pásku a mementá lásky, ktoré mi vždy pripomenú ako veľmi viem ľúbiť, ostatnú zrazu zahmlené ...